Trináste dôchodky sú jedným z tých spornejších opatrení vlády. Síce majú pekný úmysel – finančná podpora dôchodcov – z hľadiska prebiehajúcej konsolidácie veľmi nedávajú zmysel. Štát sa aktuálne snaží čo najviac ušetriť, a to predovšetkým na občanoch a firmách, ktorým zdvihol daň z pridanej hodnoty (DPH) a ešte k tomu pridal transkačnú daň. Trináste dôchodky však ostávajú v platnosti, a to aj napriek tomu, že štátnu pokladnicu stoja nemalé sumy. Reč je až o miliarde eur.
Rozhodne sa teda niet čo čudovať, že veľká časť populácie Slovenska by bola najradšej, keby sa trináste dôchodky zrušili alebo zmenili. Vyplýva to z nového prieskumu spoločnosti NMS, na ktorý upozorňuje portál Peniaze.sk.
Výsledky odhaľujú, že podstatná časť obyvateľstva stále podporuje vyplácanie trinástych dôchodkov, avšak názory na jeho formu sa líšia.
Ekonómovia upozorňujú, že plošné vyplácanie stojí štát nemalé sumy (ako sme už spomenuli), pričom dávky dostávajú aj seniori s nadpriemernými dôchodkami, ktorí ich objektívne nepotrebujú. Kým vládna koalícia akékoľvek zmeny v oblasti trinásteho dôchodku odmieta, pracovné dokumenty ukazujú, že vláda v minulosti zvažovala jeho adresnejšie vyplácanie.
Trináste dôchodky v očiach voličov
Súčasný stav, teda rovnaká suma pre všetkých dôchodcov bez ohľadu na výšku ich penzie, podľa prieskumu podporuje 35 percent respondentov. Ďalších 19 percent respondentov síce je za plošné vyplácanie, no nebola špecifikovaná výška bonusu, čo poukazuje na všeobecnú potrebu bližších detailov.
Približne 30 percent opýtaných by preferovalo adresné vyplácanie, kde by nižšie dôchodky znamenali vyššie trináste dôchodky, zatiaľ vyššie penzie by boli podporené minimálne alebo vôbec. Tento názor je rozšírený predovšetkým medzi voličmi opozičných strán a ľuďmi v strednom veku.
Zhruba 10 percent Slovákov by trináste dôchodky zrušilo úplne. Tento postoj je typickejší medzi mladšími respondentmi a voličmi Progresívneho Slovenska (PS), ktorí často zdôrazňujú potrebu efektívnosti verejných výdavkov a rozpočtovú zodpovednosť.
Ideologické rozdiely
Prieskum poukazuje aj ideologickú líniu. Voliči vládnej koalície sa väčšinou prikláňajú k zachovaniu existujúceho systému. Podpora plošného vyplácania bez ohľadu na majetkové pomery seniorov vychádza z presvedčenia, že všetci dôchodcovia si zaslúžia rovnakú podporu za celoživotnú prácu. Voliči opozície zase žiadajú úpravu systému či úplné zrušenie trinástych dôchodkov.
Neprehliadnite
Tieto rozdiely v názoroch môžu naznačovať budúce politické napätie a diskusie o úpravách systému. Aj z pohľadu verejného rozpočtu ide o citlivú otázku, keďže trináste dôchodoky predstavujú značnú položku vo výdavkoch. Vláda teda bude musieť vybalansovať potrebu zachovať sociálnu podporu pre dôchodcov s tlakom na konsolidáciu a efektívnosť.
Rekordné dávky v roku 2025
Bez ohľadu na debaty o jeho budúcnosti, v decembri 2025 štát vyplatí rekordné trináste dôchodky. Na túto jednorazovú dávku je vyčlenená suma vo výške okolo 1-miliardy eur – na jedného dôchodcu sa vyplatí dávka 667,30 eura.
Poberatelia invalidných a pozostalostných dôchodkov dostanú najmenej 300 eur, čím vláda garantuje pomoc aj pre tých najzraniteľnejších.
V čom je problém?
Trináste dôchodky predstavujú z pohľadu konsolidácie verejných financií výrazný problém najmä preto, že ide o plošné opatrenie bez ohľadu na majetkovú alebo príjmovú situáciu jednotlivých poberateľov. Vyplácajú sa totiž všetkým dôchodcom bez rozdielu – či už ide o seniorov s minimálnymi penziami, ktorí pomoc naozaj potrebujú, alebo o ľudí s nadpriemernými dôchodkami, ktorých finančná situácia je stabilná.
Výsledkom je, že veľká časť verejných prostriedkov ide aj tým, ktorí by ich reálne nemuseli dostať, čo znižuje efektívnosť vynaložených výdavkov.
Z konsolidačného hľadiska ide o značnú záťaž pre štátny rozpočet. Trináste dôchodky sa vyplácajú plošne a štát tak musí nájsť prostriedky na vyplatenie veľkej sumy. Tieto výdavky sú každoročné a nie sú podmienené ekonomickým rastom, čo znamená, že aj v čase rozpočtových problémov alebo recesie zostávajú veľkým fixným nákladom.
Plošné dávky zároveň neadresujú problém chudoby v seniorskej populácii efektívne. Peniaze sa nerozdeľujú podľa potreby, ale rovnomerne medzi všetkých poberateľov dôchodkov, čím sa stráca možnosť cielenou pomocou výraznejšie zlepšiť situáciu najzraniteľnejších skupín.
Ak by sa trináste dôchodky vyplácali adresne, teda viac tým, ktorí majú nízke dôchodky, a menej alebo vôbec tým, ktorí majú vysoké príjmy, mohlo by sa pri nižších celkových nákladoch dosiahnuť vyššie sociálne prínosy.
Vláda, ktorá chce konsolidovať verejné financie, by preto musela zvažovať, či si môže dovoliť takéto neadresné výdavky, alebo či by nemala hľadať spôsoby, ako pomoc presmerovať tým, ktorí ju skutočne potrebujú. Bez zmien v systéme trinástych dôchodkov sa len ťažko podarí významne znížiť deficit, pretože plošné výdavky sú príliš vysoké a efektívnosť vynaložených prostriedkov nízka.
Koniec koncov, samotná Sociálna poisťovňa v tomto roku nemá peniaze ani na vyplatenie štandardných dvanástich dôchodkov, nieto ešte na vyplatenie bonusového – trinásteho. Rozdiel preto bude musieť dorovnať štát z vlastného (respektíve nášho) vrecka.
