Od apríla tohto roku platí na Slovensku nová povinnosť, ktorá sa týka tisícov živnostníkov. Štát zaviedol takzvanú transakčnú daň, ktorá postihuje každú bezhotovostnú platbu alebo výber hotovosti realizovaný podnikateľským účtom. Táto zmena priniesla so sebou aj povinnosť zriadiť si podnikateľský, teda transakčný účet – a to aj pre tých živnostníkov, ktorí dosiaľ vykonávali svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom osobného bankového účtu.
Založenie podnikateľského účtu je povinné
Po novom teda majú podnikatelia povinnosť jasne oddeliť osobné a firemné financie. Mnohé subjekty však ani po zavedení daňovej novinky túto požiadavku neakceptovali a podnikajú ďalej prostredníctvom osobných bankových účtov. Dôvodom je často túžba znížiť svoje podnikateľské náklady. Bankové poplatky za druhý účet totiž predstavujú nový, pravidelný výdavok navyše. Aj keď sa môže zdať, že štát nemá adekvátny mechanizmus kontroly, netreba podľa analytikov riziko zanedbania tejto povinnosti podceňovať. Pokuta, ktorá hrozí podnikateľovi, sa pohybuje v rozsahu od minimálnych 30 eur až po hornú hranicu 3 000 eur.
Pokiaľ by živnostník mal iba osobný účet alebo bankový účet vedený v zahraničí, musí povinne podať osobitné daňové priznanie. Toto priznanie si vyžaduje prehľad všetkých transakcií, ktoré podliehajú novej dani. Podnikateľský (transakčný) účet pritom významne zjednodušuje celý proces platenia daní, nakoľko banka automaticky zúčtuje a odvedie štátu správnu výšku tejto dane.
Efektivita kontroly štátom je otázna
Hoci prax ukazuje, že banka plní významnú úlohu pri výbere dane, jej povinnosťou nie je dohliadať na to, či živnostník vôbec podnikateľský účet má. Banka teda automaticky vyberá transakčnú daň iba z tých účtov, ktoré sú vedené ako podnikateľské. Čo sa týka kontroly zo strany samotného štátu a finančnej správy, stále nie je jasné, ako budú tieto úrady zisťovať porušovanie danej povinnosti.
Finančná správa SR na otázky o mechanizme kontrol nereagovala a momentálne nie sú známe žiadne konkrétne postupy preverovania a vymáhania prípadných pokút. Dôležitú úlohu by teoreticky malo zohrávať práve daňové priznanie k transakčnej dani, no pri absencii tohto dokumentu či transakčného účtu chýbajú nástroje, akými úrad môže jednoducho odhaliť neplnenie nových pravidiel.
Podnikateľ, ktorý nezaložil podnikateľský účet a zároveň ignoruje povinnosť podať priznávanie transakčnej dane, sa tak pohybuje v šedej zóne. Hoci riziko odhalenia aktuálne môže vyzerať ako nízke, dlhodobé následky môžu byť výrazne finančne nákladnejšie, než je pravidelné platenie dane či poplatkov za podnikateľský účet. Odborníci preto odporúčajú legislatívne povinnosti dodržiavať.
Prečítajte si tiež
Živnostníci s paušálnymi výdavkami sú vo výhode
Zaujímavým faktom ostáva, že živnostníci uplatňujúci si paušálne výdavky nemusia platiť žiadnu daň z finančných transakcií za odvody do zdravotnej či sociálnej poisťovne. Tieto transakcie sú totiž z transakčnej dane úplne vyňaté. Navyše, ak podnikateľ vlastní osobný aj transakčný účet v tej istej banke, nebude platiť transakčnú daň ani v prípade, že presunie peniaze medzi týmito účtami. Daň sa uplatní iba pri presune finančných prostriedkov do účtu vedeného v inej banke.
Z dlhodobého hľadiska môže byť teda založenie samostatného podnikateľského účtu, ktorý je síce spojený s miernymi pravidelnými poplatkami, lacnejším a efektívnejším riešením, ako vystavovať sa hrozbe sankcionovania či dodatočných administratívnych povinností. S narastajúcou snahou štátu sprísniť výber daní je pravdepodobné, že sa kompetentné úrady postupom času napokon zamerajú aj na tieto kontroly. Preto analytici odporúčajú podnikateľom a živnostníkom novelizovanú legislatívu dodržiavať a svoje povinnosti si čo najskôr vysporiadať.
