Štát prijal mimoriadne kľúčovú novelu zákona. Týka sa podpory v čáse skrátenej práce, čím reaguje na aktuálne riziká späté s čoraz napätejším globálnym obchodným prostredním. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (MPSVR) v rámci legislatívy navrhuje rozšírenie súboru vonkajších faktorov, ktoré oprávňujú zamestnávateľov na čerpanie tzv. kurzarbeitu, informuje denník Teraz.sk.
Po novom by medzi tieto faktory mali patriť aj nepredvídateľné mimoriadne situácie, ako sú dôsledky obchodných vojen či protekcionistických opatrení v zahraničí, napríklad amerických ciel.
Zmena prichádza v čase, keď Spojené štáty avizovali nové obchodné bariéry, ktoré by mohli ovplyvniť vývoz viacerých tovarov zo Slovenska. Novela má pomôcť hlavne podnikom, ktoré v dôsledku týchto globálnych udalostí prichádzajú o odbyt, čelia zvýšeným prekážkam pri vývoze alebo musia obmedziť svoju činnosť.
Štát podáva pomocnú ruku
Štát upozorňuje, že bez rýchlej legislatívnej reakcie by hrozilo zníženie ekonomickej aktivity, strata pracovných miest, pokles príjmov domácností a rast rizika chudoby. Práve preto požiadala vláda parlament o prerokovanie návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Zákon sa nebude vzťahovať na bežné ekonomické výkyvy, ako sú inflácia, znížený dopyt alebo prepad tržieb. Podpora sa má týkať výhradne situácií, ktoré nemožno predvídať a ktoré majú nadnárodný charakter, napríklad nové clá, kvóty alebo iné formy obchodných obmedzení, ktoré dopadajú aj na slovenské firmy pôsobiace na zahraničných trhoch.
Štát zároveň pripomína, že Slovensko ako malá, otvorená ekonomika je mimoriadne zraniteľné voči externým šokom. Výkyvy na svetových trhoch, geopolitické napätie a nárast protekcionizmu majú priamy dopad na slovenský vývoz, investície a zamestnanosť. Reakciou na túto realitu má byť posilnenie ekonomickej odolnosti prostredníctvom flexibilnej podpory v čase krízových situácií.
USA dočasne pozastavili clá na EÚ
Donald Trump nedávno oznámil úmysel uvaliť dovozné clá vo výške 50 percent na krajiny Európskej únie (EÚ), no krátko na to zmenil rétoriku. S ohľadom na viaceré okolité faktory rozhodol, že na Európsku úniu EÚ zatiaľ neuvalí mastné dovozné clo, ktorým pôvodne sledoval „strestanie“ bloku a zároveň podporu domácej ekonomiky.
Pochopiteľne, mnohí tento krok vítajú, nakoľko predstavuje vytúžené uvoľnenie už tak vyostrených obchodných vzťahov medzi Európou a USA. Na túto skutočnosť okamžite zareagovali aj európske finančné trhy.
Akciové indexy sa viditeľne zotavili po predchádzajúcich stratách, pričom v pondelok (26. mája) zaznamenali výrazný rast. Najviac profitovali automobilky, výrobcovia luxusného tovaru a technologické firmy.
Paneurópsky akciový index Stoxx 600 sa v pondelok ráno do 9:10 SELČ zvýšil o 1 percento, čím nahradil piatkové straty, keď klesol o 0,9 percenta. Dôvodom pre predchádzajúci pokles bola obava z plánovaného zavedenia 50-percentného dovozného cla zo strany Spojených štátov, ktoré malo vstúpiť do platnosti 1. júna.
Tieto obavy sa však cez víkend zmiernili. Po telefonáte amerického prezidenta Donalda Trumpa s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou došlo k dohode o odložení ciel do 9. júla. Tento krok okamžite upokojil trhy a vytvoril priestor pre oživenie európskych akcií.
Trump okrem telefonátu s predsedníčkou EK prezradil aj to, že čím skôr by malo dôjsť k stretnutiu vyjednávacích tímov, ktoré by spoločnými silami mali hľadať kompromis vyhovujúci obom stranám.
Krátko pred vyjadrením Trumpa uviedla Leyenová na sociálnej sieti X, že mala s americkým prezidentom „dobrý telefonát“. Dodala, že Európa je naďalej pripravená rokovať, aby sa dosiahla prijateľná dohoda. Vďaka odkladu uvalenia cla, má EÚ teraz čas do 9. júla. Predsedníčka tiež uviedla, že „EÚ a USA majú najdôležitejší a najužší obchodný vzťah na svete.“
Trump má teraz väčšie starosti
Je dosť možné, že okrem ekonomických dôvodov bola dôvodom pre odklad ciel na EÚ aj pretrvávajúca vojna na Ukrajine, o ktorej Trump pôvodne tvrdil, že ju dokáže ukončiť v priebehu jedného dňa od svojho nástupu na post prezidenta USA.
Trump podľa informácií denníka The Wall Street Journal zvažuje sankcie, ktoré by Kremeľ donútili k ústupkom. Nové obmedzenia by sa pravdepodobne netýkali bankového sektora, ale zvažujú sa iné opatrenia, ktoré by mohli presadiť dohodu o 30-dňovom prímerí. Ukrajina s takýmto návrhom už súhlasila, Rusko ho však dlhodobo odmieta. Americký prezident však zároveň pripúšťa, že sa môže rozhodnúť sankcie vôbec neuplatniť.
Jeho frustrácia vyplýva najmä z narastajúceho násilia. Krátko po jeho nedávnom vyjadrení podniklo Rusko jeden z najväčších útokov na Ukrajinu od začiatku vojny, počas ktorého vypustilo vyše 350 dronov a niekoľko riadených striel. Kremeľ tieto útoky označil za odvetu za ukrajinské bombardovanie ruského územia.
Spočiatku veril, že má šancu zlepšiť vzťahy s Moskvou, teraz už však hovorí o nespokojnosti s tým, že sa Putin nechce podriadiť mierovým rokovaniam. Dokonca uviedol, že si nie je istý, čo sa s Putinom stalo, a naznačil, že ruský prezident sa už nespráva predvídateľne.
Podľa bývalého amerického veľvyslanca na Ukrajine Williama Taylora americký prezident pravdepodobne dospel k záveru, že práve Putin je hlavnou prekážkou mierového riešenia. Doterajšia viera, že ruský líder ukončí vojnu ako gesto voči Trumpovi, sa nenaplnila. Telefonát, v ktorom Putin odmietol výzvu na prímerie, mal byť pre Trumpa zlomovým bodom.
