Každý tretí Slovák dnes poberá nejaký dôchodok, čo predstavuje najvyšší podiel poberateľov dôchodkových dávok v rámci Európskej únie. Analytici z inštitútu Dáta bez pátosu upozorňujú, že Slovensko kráča nebezpečnou cestou, ktorú môže zakončiť podobný scenár ako v Grécku po krachu ich sociálneho systému. Údaje poukazujú na vážne ekonomické riziko, ktorému krajina čelí, pokiaľ neurobí potrebné reformy.
Slovensko drží neželané prvenstvo v Európe
Dáta Eurostatu za rok 2023 odhaľujú, že Slovensko zaznamenalo rekordnú mieru obyvateľov, ktorí dostávajú nejakú formu dôchodku. Kým priemer členských štátov EÚ je na hodnote 27,2 %, Slovensko túto hranicu vysoko prekračuje, keďže až 33,2 % jeho obyvateľov aktuálne poberá niektorú z dôchodkových dávok.
V absolútnych číslach ide o takmer 1,82 milióna ľudí, čo predstavuje medziročný nárast v porovnaní s rokom 2023 o 45 526 dôchodcov. Výdavky na starobné dôchodky medzičasom vzrástli z 6,5 % HDP v roku 2021 na 7,6 % HDP v roku 2023, čo predstavuje pre verejný rozpočet značnú záťaž.
Najviac ohrozená skupina sú ľudia vo veku 50 až 74 rokov. Na Slovensku sú až 55 % populácie v tejto vekovej skupine príjemcovia starobných alebo invalidných penzií. Toto číslo vysoko prevyšuje európsky priemer (45 %). Znepokojenie vyvoláva kontrast s Gréckom, ktoré po krízach muselo uskutočniť radikálne reformy a aktuálne má v rovnakej skupine len 33 % poberateľov dôchodkových dávok. Ak by Slovensko nasledovalo grécku cestu, asi 350-tisíc dnešných slovenských dôchodcov by ostalo bez svojich dávok.
Problémom nie je len počet dôchodcov, ale aj samotný systém podpory
Slovenský sociálny systém nepatrí medzi efektívne v Európskej únii aj preto, lebo z celkových približne 15 miliárd eur ročných výdavkov smeruje celých 25 % na výdavky pre chorých a zdravotne postihnutých—čo znamená oproti EÚ priemeru naviac až 1,5 miliardy eur ročne. Ministerstvo práce zároveň ustanovilo tzv. 13. dôchodok v ročnom objeme ďalšej jednej miliardy eur, čím ešte viac zaťažilo verejné financie.
Odborníci preto zdôrazňujú potrebu dôsledných reforiem. Ako dokazuje skúsenosť z Grécka, ktoré bolo nútené výrazne obmedziť počet ľudí odkázaných na štátnu podporu, a tiež Dánsko s jeho nízkymi percentami poberateľov dávok vďaka neskoršiemu odchodu do penzie a menšiemu počtu príjemcov invalidných dôchodkov, existujú cesty, ako situáciu zvládnuť a vyhnúť sa ekonomickej katastrofe.
Analýzy poukazujú aj na to, že Slovensko vykazuje výrazne viac „papierových invalidov“ a vyšší podiel nemocenských dávok ako susedné štáty, ktoré lepšie manažujú kontrolu sociálnych výdavkov. Začiatok dôchodkového veku je u nás navyše nastavený relatívne nízko, čo opäť zvyšuje tlak na verejné financie.
Bez reforiem nás čaká grécky scenár
Analytici zo združenia Dáta bez pátosu nehovoria o politickom, ale o matematickom probléme. Zložené percentá a dynamické starnutie populácie sú neúprosné: čoraz vyšší podiel dôchodcov znamená enormnú finančnú záťaž pre štátny rozpočet. Ak nezasiahneme včas, Slovensko podľa ich prognóz nevystúpi po ceste Dánska, ale skončí v gréckej krízovej špirále s rapídnym úpadkom životnej úrovne svojich obyvateľov.
V starnúcej slovenskej populácii na seba čoraz menšia skupina ekonomicky aktívnych obyvateľov berie čoraz väčšie náklady, na ktoré štát jednoducho nemá a nebude mať finančné zdroje. Súčasný systém, ktorý výrazne predbieha európsky štandard v počte a výške poskytovaných dôchodkových dávok, sa tým pádom stáva neudržateľný.
Podľa expertov je nevyhnutné čo najskôr začať otvorene o probléme diskutovať a podniknúť rýchle kroky v podobe reformy sociálneho zabezpečenia. Inak hrozí, že súčasný stav nevyhnutne povedie k finančnému kolapsu sociálneho systému a k výrazne nižším dôchodkom v budúcnosti. Čas na zmenu je podľa nich práve teraz.
