Život na Slovensku, teda aspoň po finančnej stránke, rozhodne nie je najjednoduchší. Situácia sa pritom ešte viac zhoršila začiatkom tohto roku, kedy štát výrazne navýšil daňové zaťaženie, a to nielen pre podnikateľov, ale aj bežných ľudí. Zdá sa však, že pre štátnu pokladnicu je daňová stratégia súčasnej vlády veľmi výhodná.
Ako informuje portál oPeniazoch.sk, rozpočet Slovenskej republiky (SR) sa ku koncu marca 2025 dostal do hotovostného schodku vo výške 1,447-miliardy eur. To síce samo o sebe nie je ktovieako priaznivé, no záleží to od uhla pohľadu. Pokiaľ si toto číslo porovnáme s rovnakým obdobím minulého roku, zistíme, že hospodárenie krajiny sa zlepšilo, a to o 734-miliónov eur, čo predstavuje pokles deficitu o viac ako tretinu (33,7 percenta).
Štát búcha šampanské, konsolidácia prebieha úspešne
Nielenže klesol deficit, došlo aj k významnému nárastu príjmov štátneho rozpočtu. Konkrétne v marci dosiahli príjmy úroveň 5,725-miliardy eur, čo predstavuje vyše miliardový nárast – presnejšie o 1,389-miliardy eur. Ministerstvo financií (MF) SR v tejto súvislosti poukazuje na to, že konsolidácia prebieha úspešne a efektívne.
Stúpli však aj výdavky. Výdavková strana rozpočtu poskočila o 655-miliónov eur, čo v medziročnom porovnaní predstavuje nárast o vyše 10 percent. Celkové výdavky ku koncu minulého mesiac adosiahlu sumu 7,172-miliardy eur. Tento vývoj poukazuje na to, že aj keď príjmy rastú rýchlym tempom, výdavky rastú takisto, čo predstavuje dôležitú výzvu v rámci snahy o dosiahnutie lepšej finančnej disciplíny.
Dane, dane, dane
Samozrejme, na výraznom raste príjmov sa podieľali hlavne dane. Daňové príjmy po zavedení striktných konsolidačných opatrení stúpli o 1,062-miliardy eur, respektíve o 26,5 percenta. Tento nárast sa prejavil najmä v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH), kde sa príjem zvýšil o 605,5-milióna eur. Významne potom prispeli aj daň z príjmov právnických osôb (+185,2-milióna eur), daň vyberaná zrážkou (+5,1-milióna eur) a iné dane z tovarov a služieb (+1,4-milióna eur).
Objavili sa však aj oblasti, ktoré vykazujú pokles. Napríklad spotrebné dane medziročne klesli o 17,5-milióna eur, zatiaľ čo dane z používania tovarov a z povolení na výkon činnosti sa znížili o 3-milióny eur. Solidárny príspevok z činností v sektoroch ako ropa, zemný plyn, uhlie a rafinérie potom zaznamenal pokles o 2-milióny eur.
Pozitívny vývoj však štát registruje v rámci príjmov z rozpočtu Európskej únie (EÚ), ktoré medziročne stúpli o 377,9-milióna eur. Naopak, príjmy z dividend mierne klesli, presnejšie o 0,1-milióna eur – rezort financií však očakáva, že ich plnenie bude prebiehať najmä v druhej polovici roka.
Nárast cez 600 percent
Pokiaľ ide o výdavky, k ich zvýšeniu prispela rastúca záťaž spätá so štátnym dlhom. Náklady na jeho obsluhu medziročne narástli o 206,6-milióna eur, čo predstavuje nárast o takmer 40 percent (39,5 percenta).
Medzi výdavkami, ktoré súvisia s čerpaním eurofondov, došlo k zvýšeniu o 17-miliónov eur, čo je nárast o 3,9 percenta. Výdavky spojené s Plánom obnovy a odolnosti potom zaznamenali ešte výraznejší skok – medziročne o 181,5-milióna eur. Toto číslo predstavuje nárast o neuveriteľných 620,1 percenta.
Napokon stojí za zmienku, že platby Slovenska do rozpočtu EÚ sa medziročne zvýšili o 58,1-milióna eur, teda o 33,2 percenta. Oproti tomu transfer Sociálnej poisťovni sa prepadol o 50-miliónov eur, čo predstavuje pokles o 11,1 percenta.
