Štát oficiálne schválil zákon, ktorý priamo siahne na naše peniaze, presnejšie dôchodkové úspory. Konkrétne ide o novelu zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorá umožňuje dôchodkovým správcovským spoločnostiam (DSS) investovať časť úspor sporiteľov z druhého piliera do domácej infraštruktúry. Dá sa povedať, že si prešla kompletne všetkými potrebnými odobreniami – včera (15. apríla) ju podpísal prezident SR Peter Pellegrini, informuje denník Teraz.sk.
Čo presne sa zmení? Po novom budú môcť DSS zainvestovať časť prostriedkov sporiteľov do alternatívnych investičných fondov (AIF), ktoré sa zameriavajú na projekty na území Slovenska. Môže ísť napríklad o financovanie výstavby diaľnic, rozvoj nájomného bývania, modernizáciu energetickej infraštruktúry, ako aj podporu ekologických (zelených) riešení v oblasti životného prostredia.
Podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré návrh pripravilo, ide o možnosť, ktorá má poskytnúť DSS ďalší nástroj na diverzifikáciu investícií – teda rozloženie rizika medzi rôzne druhy aktív.
Zákon neukladá povinnosť, len možnosť
Novela zákona presne stanovuje, aký veľký podiel môžu DSS presmerovať do zmienených AIF. Horná hranica pre investovanie do infraštruktúrnych projektov je nastavená na 5 percent z čistej hodnoty majetku dôchodkového fondu.
Keďže k aprílu 2025 mali DSS pod správou majetok v celkovom objeme okolo 16,6-miliardy eur, znamená to, že môžu na domácom území zainvestovať zhruba 800-miliónov eur. Slovo „môžu“ je pritom kľúčové – investovanie do domácich projektov nie je povinné, ale len dobrovoľné.
Prečo zákon vznikol?
V podstate je dôvod celkom pochopiteľný. V súčasnosti platí, že väčšina dôchodkových fondov investuje do akcií a finančných nástrojov, ktoré kopírujú vývoj svetových trhov. Najväčší podiel investícií smeruje do Spojených štátov amerických, menší do Európy a do vybraných ekonomík Ázie.
Takáto stratégia je štandardná, keďže ide o stabilné trhy s vysokou likviditou. Rezort práce však upozorňuje, že slovenská legislatíva doteraz neponúkala priame nástroje, ako financovať domáce strategické projekty.
A preto vznikla novela. Jej cieľom je vytvoriť rámec, v ktorom sa DSS budú môcť aktívne podieľať aj na rozvoji slovenského hospodárstva. Presmerovaním časti ivnestícií naspäť do krajiny môže dôjsť k tomu, že dôchodkové fondy budú nielen zhodnocovať úspory sporiteľov, ale zároveň prispievať k rozvoju verejnoprávnych projektov, napríklad pri budovaní dopravnej infraštruktúry, zvyšovaní dostupnosti bývania či zlepšovaní energetickej bezpečnosti.
Kedy začne platiť?
Nové pravidlá nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia, čo znamená, že novela je právne účinná hneď po jej zverejnení v Zbierke zákonov. V praxi tak môžu dôchodkové správcovské spoločnosti začať zvažovať investície do slovenských infraštruktúrnych projektov už v najbližších týždňoch.
Predstavuje zákon riziko?
V určitom smere predstavuje riziko každý jeden zákon. A ten o starobnom dôchodkovom sporení rozhodne nie je výnimkou.
Keďže hovoríme o investíciách, vážnou hrozbou je nízka likvidita. Infraštruktúrne projekty, vrátane diaľnic či nájomných bytov, sú dlhodobé a málo likvidné, čo znamená, že peniaze sa z nich „vyťahujú“ ťažšie a pomalšie. Problém by to bol najmä vtedy, keby ich bolo potrebné rýchlo predať.
Taktiež stojí za zmienku, že Slovensko je z hľadiska investícií menší a rizikovejší trh ako Spojené štáty. Politické vplyvy, byrokracia či meškajúce verejné zákazky môžu ohroziť návratnosť investícií.
Napokon, ak sa fondy budú podieľať na štátom organizovaných projektoch, môže hroziť tlak na DSS, aby investovali aj do projektov, ktoré nie sú úplne výhodné, ale „politicky dôležité“.
No na druhú stranu, sú tu aj pozitíva, prípadne zmierňujúce faktory. Po prvé musíme pripomenúť, že z druhého piliera môže byť investovaných maximálne 5 percent hodnoty dôchodkového fondu, takže 95 percent úspor ostáva v štandardných investíciách.
Pripomenúť potom treba aj to, že investície sú plne dobrovoľné. DSS sa môžu, ale aj nemusia zapojiť.
A ak sa vyberú dobré a ziskové projekty (napr. nájomné bývanie s garantovaným výnosom), môže to byť stabilný a dlhodobý zdroj výnosu – práve ten, ktorý dôchodkové fondy potrebujú.
