Od dnešného dňa, 1. apríla 2025, začala na Slovensku oficiálne platiť dlho diskutovaná transakčná daň. Táto daň sa vzťahuje predovšetkým na podnikateľské subjekty a je zameraná na elektronické platby a výbery hotovosti.
Konkrétne je transakčná daň stanovená vo výške 0,4 % z hodnoty elektronickej platby, pričom na každú transakciu platí maximálny limit 40 eur. Výbery hotovosti sú zaťažené vyššou sadzbou, a to až 0,8 %, pričom pri týchto platbách žiadny horný limit stanovený nie je.
Daň je vyberaná automaticky cez slovenské banky. To znamená, že každý podnikateľský subjekt musel do včerajšieho dňa (31. marca) zriadiť špeciálny podnikateľský účet – tzv. transakčný účet. Pri zahraničných účtoch alebo v prípade špecifických platobných operácií (ako preúčtovanie nákladov) je povinnosťou podnikateľov odviesť daň v režime samozdanenia.
Kto všetko musí transakčnú daň platiť?
Povinnosť odvádzať transakčnú daň od dnešného dňa platí pre všetky právnické osoby a živnostníkov registrovaných alebo podnikajúcich na území Slovenska. Okrem nich sa týka aj zahraničných subjektov, ktoré vlastnia účet v slovenskej banke alebo vykonávajú na Slovensku podnikateľskú činnosť, hoci nemusia byť zapísané v obchodnom registri.
Naopak, daň sa nebude týkať nepodnikajúcich občanov, ako sú zamestnanci, dôchodcovia či drobní prenajímatelia. Výnimku dostali aj subjekty pôsobiace v neziskovom sektore, teda nadácie, občianske združenia, samosprávy, zdravotnícke zariadenia či školské a vedecké inštitúcie.
Ktoré transakcie sú zdanené a ktoré nie?
Transakčná daň sa vzťahuje predovšetkým na podnikateľské platby, medzi ktoré patria úhrady faktúr za tovary a služby, náklady na energie, poistenia a podobné prevádzkové výdavky.
Daň sa nevzťahuje na platby kartou, odvody daní a poplatkov do Štátnej pokladnice, odvody do Sociálnej poisťovne ani zdravotné odvody. Oslobodené sú tiež platby sociálnych dávok, dôchodkov, ako aj platby súvisiace s nakladaním s cudzími prostriedkami (napríklad notárske úschovy alebo exekútorské účty).
Aké výhody nová daň prinesie štátu?
Transakčná daň by podľa predbežných odhadov mala do štátneho rozpočtu priniesť stovky miliónov eur ročne. To pomôže zmierniť rastúci deficit verejných financií a zabezpečiť viac prostriedkov na financovanie verejných služieb a investícií.
Ďalšou výhodou má byť zjednodušenie daňového systému a zvýšenie transparentnosti finančných tokov.
Aké sú riziká zavedenia transakčnej dane?
Hoci má transakčná daň priniesť pozitíva pre štátny rozpočet, odborníci vidia aj viaceré riziká. Najväčším negatívom je zvýšenie nákladov pre podnikateľov, najmä pre malé a stredné firmy, ktoré môžu tento náklad len ťažko absorbovať.
Ďalším rizikom je zníženie konkurencieschopnosti Slovenska. Zavedenie takejto dane môže byť nevýhodou pri prilákaní zahraničných investorov, ktorí môžu dať prednosť krajinám bez podobného daňového zaťaženia.
Podnikatelia môžu tiež začať preferovať hotovostné platby, čo zvyšuje riziko rastu šedej ekonomiky a môže mať za následok nižšiu transparentnosť finančných tokov v krajine.
Dopad transakčnej dane na bežných ľudí
Hoci daň priamo zasahuje len podnikateľské subjekty, bežní občania ju nepriamo pocítia vo forme zvýšených cien tovarov a služieb. Firmy si totiž zvýšené náklady pravdepodobne premietnu do konečných cien produktov.
Existuje aj riziko, že niektoré firmy môžu obmedziť svoju činnosť alebo úplne skončiť, čím by sa mohla znížiť dostupnosť určitých tovarov a služieb.
Napokon môže zavedenie novej dane spomaliť ekonomický rast krajiny, čo by znamenalo pomalšiu tvorbu pracovných miest a zníženie kúpnej sily obyvateľstva.
Transakčná daň v skratke
- Sadzby dane:
- Elektronické transakcie: 0,4 % (maximálne 40 eur)
- Výber hotovosti: 0,8 % (bez maximálneho limitu)
- Kto platí daň:
Podnikatelia, právnické osoby, zahraničné subjekty s účtami v SR - Kto neplatí daň:
Bežní občania, dôchodcovia, neziskové organizácie, školy, samosprávy, SAV - Platby predmetom dane:
Faktúry za služby a tovar, energie, poistenia - Platby oslobodené od dane:
Platby kartou, odvody daní, sociálne odvody, sociálne dávky, dôchodky - Výhody:
Posilnenie štátneho rozpočtu, zjednodušenie daňového systému - Riziká:
Zvýšené náklady pre firmy, možné zvýšenie cien pre občanov, riziko odlivu investícií, podpora šedej ekonomiky, spomalenie ekonomiky a tvorby pracovných miest
