Štát od budúceho roka ukončí plošné dotovanie cien energií a prejde na ekonomicky udržateľnejší model – adresnú pomoc. Tej sa však dostane len určitej skupine obyvateľstva, čo znamená, že ostatní si za energie poriadne priplatia. Vláda už rozbehla zber údajov o tom, koľko ktorý slovák zarába a aký je jeho majetok. Kto si neželá byť súčasťou prieskumu, môže ho odmietnuť. Má na to však len obmedzený čas, píše Denník N.
Minulý štvrtok parlament schválil nový zákon o zbere údajov pre účely cielených dotácií na energie, ktorého cieľom je umožniť rezortu hospodárstva identifikovať zraniteľné domácnosti, ktoré potrebujú štátnu pomoc pri platení vysokých cien energií.
Zákon umožňuje rezortu zbierať údaje o približne 2-miliónoch domácností, vrátane informácií o ich príjmoch, dávkach, majetku, spotrebe energií, ako aj členoch domácností.
Zber môžete odmietnuť. Štát by vám mal prispieť aj tak
Zákon sa najskôr dočkal značnej kritiky od opozície, a tak si prešiel zásadnou úpravou – ľudia majú možnosť odmietnuť zber údajov, avšak musia o tom najneskôr do konca apríla písomne informovať Ministerstvo hospodárstva. Oznámenie musí obsahovať meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo danej osoby.
Zároveň platí, že odmietnutie zberu údajov by nemalo znamenať stratu nároku na štátnu pomoc. Ako upozornil opozičný poslanec Ján Hargaš z Progresívneho Slovenska (PS), zákon o zbere údajov neustanovuje žiadne práva na pomoc, a teda odmietnutie údajov nie je automaticky dôvodom na vylúčenie z dotačného programu.
Aké údaje bude štát zbierať?
Ministerstvo hospodárstva bude informácie čerpať prostredníctvom viacerých štátnych inštitúcií, menovite:
- finančnej správy
- katastra nehnuteľností
- rezortu vnútra
- Sociálnej poisťovne
- dodávateľov energií.
Pokiaľ ide o údaje, na ktoré sa bude štát sústrediť, tými sú:
- príjmy domácností
- vyplácané dávky a príspevky
- vlastníctvo nehnuteľností
- spotreba elektriny, plynu a vody
- ďalší členovia domácnosti, ktorí sú spotrebiteľmi energií
Stojí za zmienku, že pôvodne chcel štát sledovať aj údaje o národnosti, no napokon túto položku zo zoznamu vyradil.
Má na to kapacity?
Pochopiteľne, mnohí sa pýtajú, či štát bude schopný spracovať tak komplexné údaje a ešte k tomu v tak obrovskom množstve. Podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej je však takýto rozsiahly zber údajov nevyhnutný. Dodala, že štátna správa by skôr nezvládla scenár, keby sa čakalo na individuálne žiadosti občanov – o pomoc môže teoreticky požiadať až 5-miliónov ľudí, čo v prepočte vychádza na zhruba 2-milióny domácností.
Otázkou však zostáva, či je ministerstvo schopné včas spracovať a vyhodnotiť milióny údajov, a to aj vzhľadom na fakt, že rôzne štátne databázy nie sú navzájom kompatibilné. Hargaš upozornil, že nie je známe, ako presne bude ministerstvo tieto údaje spracúvať a integrovať do softvéru, ktorý má automaticky určovať nárok na dotáciu.
Štát ručí za ochranu súkromia
Samozrejme, štát pri takomto zbere údajov musí myslieť aj na to, aby prebiehala v súlade so zásadami ochrany súkromia. Preto ubezpečuje verejnosť, že všetky osobné údaje budú chránené a budú sa uchovávať maximálne jeden rok od ich získania. Následne bude povinný ich zlikvidovať.
Hargaš však pripomenul, že zákon môže byť v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov, keďže umožňuje spracúvať všetky príjmy, dávky a majetok všetkých domácností, hoci podľa zákona možno osobné údaje spracúvať len v nevyhnutnom rozsahu a len po nevyhnutnú dobu. Odkázal aj na nedávny hackerský útok na kataster, ktorý podľa neho podkopal dôveru ľudí v to, že štát dokáže chrániť citlivé dáta.
Ministerka Saková však argumentovala, že údaje už existujú v jednotlivých registroch štátu a v rámci energopomoci sa budú len dočasne zhromažďovať v chránenom cloude ministerstva vnútra.
Kľúčový zákon príde už na jeseň
Rezort hospodárstva tiež deklaroval, že na jeseň tohto roku pripraví nový zákon, ktorý presne určí, ako a komu bude energopomoc poskytovaná. V tomto zákone má byť aj možnosť, aby ľudia, ktorí pôvodne odmietli zber údajov, mohli svoj nesúhlas neskôr odvolať, ak zistia, že spĺňajú podmienky pre pomoc. Budú tak môcť údaje ministerstvu poskytnúť iným spôsobom.
A kto teda bude mať nárok na pomoc? Podľa premiéra SR Roberta Fica ho bude mať väčšina domácností. Hoci konkrétne čísla nateraz nie sú známe, malo by ísť o 60 až 80 percent domácností. Štát sa podľa jeho slov bude snažiť chrániť domácnosti s priemernými a nižšími príjmami. Zároveň otvoril otázku, či človek s hrubým príjmom nad 1 600 eur má byť považovaný za nadštandardne zarábajúceho, ktorému sa už pomoc poskytovať nemá.
Fico zároveň nevylúčil, že štát sa v prípade potreby vráti k plošným dotáciám, ako tomu bolo v rokoch 2024 a 2025, kedy sa zastropovali ceny plynu a elektriny. Takéto opatrenia boli síce veľmi nákladné, no vláda ich údajne „zvládla“.
Ako draho to štát vyjde?
Nakoľko bude energopomoc adresná, očakáva sa, že náklady budú oveľa nižšie. Vraj by nemali presiahnuť 100-miliónov eur ročne. Pre porovnanie – v roku 2025 dotovanie cien plynu a tepla bude štátnu kasu stáť okolo 235-miliónov eur.
