To, že štát veľmi nemá peňazí nazvyš, nie je žiadne tajomstvo. Málokto si však uvedomuje, ako kritická situácia tu v skutočnosti panuje. Samozrejme, nie všetky oblasti sú na tom rovnako – niektoré sú na tom celkom dobre, niektoré priam katastrofálne. A žiaľ, do tej druhej skupiny sa podľa dostupných informácií zaraďuje aj Sociálna poisťovňa (SP). Tá s finančným deficitom zápasí dlhodobo, keďže výdavky znančne prevyšujú príjmy z odvodov, ktoré do systému prúdia. Rozdiel zvyčajne dopláca priamo štát zo svojej pokladnice.
Vladimár Baláž, ekonom z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v rozhovore pre Finsider uviedol, že SP má aktuálne prostriedky len na to, aby zvládla vyplatiť desať dôchodkov ročne. To je alarmujúca skutočnosť, kedˇže tento rok ich má v pláne vyplatiť až trinásť.
Podľa neho možno očakávať, že potreba štátnej pomoci bude čoraz intenzívnejšia, nakoľko počet dôchodcov stúpa (rovnako ako samotné dôchodky). To znamená že bez dodatočných zdrojov sa vyplácanie dôchodkov nezaobíde. Dodal, že môžeme len dúfať, že slovenská ekonomika bude rásť, inak na vyššie dôchodky nebudú nezostanú peniaze.
Ekonóm ozrejmil, že dotovanie dôchodkov z daní je celkom bežnou praxou aj v iných krajinách, a to kvôli rozsiahlemu a nepriaznivému demografickému vývoju, respektíve starnutiu populácie. Štáty si pritom nemôžu dovoliť nechať starších ľudí bez príjmu, preto musia siahnuť po vlastných úsporách. Nie všetky však musia siahnuť rovnako hlboko – záleží to od toho, ako bohatá je konkrétna krajina.
Štát má možnosti, no nie zrovna priaznivé
Podľa Baláža sú 13. dôchodky veľmi rizikové. Myslí si, že SP vždy bude vyplácať určitý dôchodok, no zároveň očakáva, že sa zníži miera náhrady, teda pomer medzi dôchodkom a predchádzajúcim príjmom.
Poukázal na to, že slovenský dôchodkový systém je pomerne štedrý, keďže zahŕňa valorizáciu viazanú na infláciu a tiež vypláca pozostalostné dôchodky. Súkromné schémy takéto výhody neposkytujú.
Práve tento „luxus“ však vedie k citeľnému navyšovaniu nákladov. Štát vraj v budúcnosti nebude môcť garantovať rovnakú úroveň výhod ako doteraz. Je pravepodobné, že časom upraví systém valorizácie dôchodkov, prípadne že prijme iné opatrenia s cieľom znížiť finančnú záťaž.
Čo môžu takéto opatrenia zahŕňať? Jednou z možností, ktorá už v minulosti bola aplikovaná viackrát, je posunutie veku odchodu do penzie. Baláž upozorňuje, že čím neskôr človek odíde do dôchodku, tým menej času z neho poberá finančné prostriedky, čo významne znižuje výdavky štátu.
Ďalšou možnosťou je zvýšenie daní alebo odvodov. Na otázku, či Slovensko má na takéto opatrenia priestor, Baláž odpovedal, že. vkonečnom dôsledku je celkom jedno, odkiaľ peniaze prídu – z daní či z odvov. Isté je vraj len to, že potreba dotácií bude narastať, keďže počet dôchodcov bude stúpať.
Jediný možný spôsob, ako udržať súčasný systém, je podľa neho ekonomický rast, hoc aj pomalší.
Netreba sa spoliehať len na štát
Podľa ekonóma by sa Slováci nemali rozhodovať medzi štátom a trhom. Štát vždy bude vyplácať určitý dôchodok, no keďže doba je neistá, ľudia by si mali aj sami tvoriť finančné rezervy. Za ideálne riešenie považuje sporenie na dôchodok už pri nástupe do prvého zamestnania.
To sa v súčasnosti veľmi nedeje. Podľa prieskum väčšina ľudí začne nad sporením na dôchodok rozmýšľať až po štyridsiatke, čo je však pochopiteľné – musia totiž znášať veľké životné výdavky, ako napríklad hypotéky. Silným faktorom je však aj mentálne nastavenie. Mladší ľudia zvyčajne vnímajú dôchodok ako tému, ktorá sa ich ešte netýka.
A čo druhý pilier?
Baláž upozorňuje, že súčasné príspevky do druhého piliera sú limitované možnosťami SP. Ak by sa zvýšili, znížil by sa príjem pre prvý pilier. Za hlavný problém však nepovažuje ani výšku príspevkov, ale skôr to, že druhý pilier dnes vypláca veľmi nízke dôchodky. Priemerná anuita (mesačný dôchodok z nasporenej sumy) je len okolo 23 eur.
Okrem toho sa podľa neho ukazuje, že veľa ľudí po dovŕšení podmienok uprednostní jednorazový výber peňazí, ktoré potom minú na dovolenky, rekonštrukcie či výdavky pre deti. Výsledok? Na dôchodok im neostane nič.
Baláž tiež podotkol, že riešením situácie nie je ani podpora pôrodnosti. Táto stratégia sa neukázala byť ktovieako efektívna ani v zahraničí, čo má logické vysvetlenie. Aj keby sa pôrodnosť skutočne zvýšila, treba rátať s tým, že terajší novorodenci začnú pracovať najskôr o 20 až 25 rokov. Ide teda o systém, ktorý má príliš veľkú zotrvačnosť, a preto je z krátkodobého hľadiska neúčinný.
Naopak, riešenie vidí skôr v zahraničnej sile, no aj v tomto prípade sú určité komplikácie. Hoci sa počet cudzincov pracujúcich na Slovensku zvýšil z 40 000 na 130 000, mnohí po krátkom čase odchádzajú do Nemecka či iných krajín, kde dostanú za tú istú prácu lepšie podmienky. Baláž konštatuje, že štát sa vôbec nesnaží udržať týchto ľudí dlhodobo, hoci by ich Slovensko nutne potrebovalo.
