V posledných dňoch počúvame o nových amerických clách zo všetkých strán. A dá sa to pochopiť, nakoľko ide o obchodné bariéry, ktoré významne ovplyvnia hospodárenie mnohých krajín aj Európy ako takej. Problém majú hlavne automobilky, keďže na vozidlá sa adminitratíva prezidenta Spojených štátov rozhodla uvaliť clo vo výške až 25 percent. To môže mať zásadné dôsledky hlavne pre Slovensko, ktoré dlhodobo vystupuje ako veľmoc, pokiaľ ide o výrobu automobilov.
Ako informujú Správy STVR, najvýraznejšie vraj dôsledky pocítia podniky v Bratislave a Nitre, čiže Volkswagen Slovakia a Jaguar Land Rover (JLR). No hoci je presný dopad sankcií nateraz neznámy, výrobcovia odmietajú podľahnúť tlaku – presun výroby do Spojených štátov zatiaľ neplánujú.
Presne to je jeden z cieľov zmieneného 25-percentného cla. Trump chce, aby sa podstatná časť výroby vozidiel aj komponentov presunula na americkú pôdu, na čo Európa promptne zareagovala. Išlo hlavne o krajiny, ktoré do Spojených štátov vyvázajú autá v značných objemoch, čiže aj o Slovensko.
Automobilky vyhodnocujú situáciu
Volkswagen Slovakia napriek značným rizikám odmieta akékoľvek úvahy o presune výroby do Spojených štátov. Wolfram Krichert jasne uviedol, že Bratislava naďalej ostáva centrom výroby. Doplnil, že nemôže hovoriť za celý koncern, no čo sa týka slovenského závodu, ten ostáva pevne na svojom mieste. Dôvodom môžu byť aj ohromné investície do fabriky, ktoré v priebehu posledných piatich rokov dosiahli až 1,2-miliardy eur.
Pokiaľ ide o Jaguar Land Rover, ktorá má závod v Nitre a taktiež vyváža svoje autá do Spojených štátov, hovorca spoločnosti Dávid Košťál uviedol, že podnik situáciu po Trumpovom oznámení intenzívne vyhodnocuje, aký vplyv bude mať prísne clo na jeho podnikanie. Nateraz teda nie je známe, či konanie Spojených štátov ovplyvní konkrétne vyrábané modely, zamestnanosť alebo objem produkcie ako taký.
Reagujú aj politici
Pochopiteľne, konanie Trumpovej administratívy si vyslúžilo reakciu aj od iných dôležitých mien. Napríklad predseda Zväzu automobilového preimyslu SR Alexander Matušek označil požiadavku presunúť výrobu do Spojených štátov za nereálnu. Vysvetlil, že pre akékoľvek investičné rozhodnutie je kľúčové vyhodnotiť predvídateľnosť prostredia. To vraj platí pre Spojené štáty rovnako ako pre Slovensko.
Reakcia potom prišla aj z politickej scény, hoci tá Slovenská sa neangažuje v takej miere, ako by si mnohí priali. Premiér SR Robert Fico čelí kritike zo strany opozície za údajný nedostatok aktivity. Podľa Michala Šimečku, hlavy hnutia Progresívne Slovensko, slovenská vláda mlčí, zatiaľ čo ostatné krajiny konajú.
Fico kritiku adresoval slovami, že vláda je v pravidelnom kontakte s automobilkami, konkrétne prostredníctvom ministerky hospodárstva a podpredsedníčky vlády Denisy Sakovej. Dodal, že vláda pripravuje návrh opatrení pre Európsku komisiu (EK), ktorá bude osnovať spoločnú odpoveď Európskej únie (EÚ) pre americkú administratívu.
Straty vykompenzujú eurofondy
EÚ pritom deklaruje, že je ochotná kompenzovať straty spôsobené americkými clami aj z vlastných zdrojov. Podľa Denisy Sakovej má EÚ pripravené opatrenia v oblasti kohéznej politiky a chce zabezpečiť lepšiu dostupnosť eurofondov pre automobilky.
Opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS) v tejto súvislosti upozorňuje, že slovenská vláda víta eurofondy len vtedy, keď jej to vyhovuje. Konkrétne Karol Galek položil otázku, ako sa na Slovensko bude v tomto prípade pozerať EK, teda či dostane férovú podporu, alebo sa stane len súčasťou širšej európskej pomoci bez konkrétnych národných výhod.
Clá ohrozujú pracovné miesta
K clám sa potom vyjadrila aj Národná banka Slovenska. Konkrétne uvádza, že tieto opatrenia môžu zasiahnuť aj zamestnanosť v automobilovom sektore. Hoci automobilky opakovane tvrdia, že prepúšťanie neplánujú, podľa analytikov môže dôjsť na colnú vojnu, ktorá by mohla v roku 2026 spomaliť rast hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska až o 1,5 percenta. To ich môže primäť k prehodnoteniu svojho postoja.
Slovenský automobilový priemysel je silne orientovaný na export, pričom Spojené štáty sú jedným z kľúčových trhov rpe modely vyšších tried – napríklad luxusné SUV.
Ak sa vývoz do Spojených štátov stane kvôli 25-percentným clám ekonomicky nevýhodným, automobilky môžu znižovať výrobu týchto modelov, pretože ich predajnosť klesne (pre amerického zákazníka budú výrazne drahšie).
Pokles HDP o 1,5 percenta by jasne indikoval spomalenie ekonomiky, pričom firmy v prostredí nižšieho rastu zvyčajne pozastavjú nové investície, pozorne sledujú efektivitu výroby a taktež optimalizujú náklady, čo je proces, ktorý bežne zahŕňa aj mzdy zamestnancov a ich počty.
Taktiež treba myslieť na to, že ak americký trh výrazne obmedzí dovoz, pre slovenské závody to môže znamenať pokles objednávok. A čím menej je objednávok, tým nižšie sú výrobné objemy, čo môže viesť k osekaniu nadčasov, prechodu na skrátené zmeny a v horšom prípade aj k prepúšťaniu.
