To, že Slovensko na tom po ekonomickej stránke ani zďaleka nie je najlepšie, asi nie je žiadnym tajomstvom. Dokazuje to viacero ukazovateľov, vrátane tých od Eurostatu. Konkrétne v tomto článku sa budeme venovať štatistikám o minimálnych mzdách – ide o mzdy, ktoré sa zvyčajne vzťahujú na všetkých zamestnancov alebo ich veľkú väčšinu v danom štáte. Tieto mzdy sú zvyčajne zákonom stanovené, a to buď priamo, alebo po konzultáciách so sociálnymi partnermi, prípadne v rámci národnej dohody medzi odvetviami.
Eurostat uvádza hrubé mesačné minimálne mzdy, čiže mzdy pred zdanením a odpočítaním sociálnych a zdravotných odvodov, nakoľko tie sa v jednotlivých krajinách líšia. Tieto údaje sa aktualizujú dvakrát ročne, a to k 1. januáru a k 1. júlu.
Nie všetci majú minimálnu mzdu
Nakoľko máme ešte len začiatok apríla, môžeme pracovať len s údajmi vykázanými k 1. januáru 2025. Vyplýva z nich, že národnú minimálnu mzdu malo k uvedenému dátumu stanovených 22 z 27 členských štátov Európskej únie (EÚ) – nemali ju stavenonú Dánsko, Taliansko, Rakúsko, Fínsko a Švédsko.
Štatistiky poukazujú na výrazné rozdiely v minimálnej mzde medzi krajinami. Najnižšiu má Bulharsko (551 eur mesačne), zatiaľ čo najvyššia minimálna mzda je platná v Luxembursku (2 638 eur mesačne). Najvyššia minimálna mzda je teda takmer 5-násobne vyššia ako tá najnižšia.
Pokiaľ ide o kandidátske krajiny, z desiatich štátov malo k začiatku roka 2025 stanovenú minimálnu mzdu sedem – Čierna Hora, Moldavsko, Severné Makedónsko, Albánsko, Srbsko, Turecko a Ukrajina. V krajinách ako Bosna a Hercegovina, Gruzínsko a Kosovo, zákonom stanovená minimálna mzda neexistuje.
Porovnanie minimálnej mzdy v čase
Na základe vývoja medzi januárom 2015 a januárom 2025 Eurostat delí krajiny EÚ s minimálnou mzdou do troch základných skupín – nad 1 500 eur mesačne, medzi 1 000 a 1 500 eur mesačne a pod 1 000 eur mesačne.
Do prvej skupiny (nad 1 500 eur mesačne) sa zaraďujú Luxembursko, Írsko, Holandsko, Nemecko, Belgicko a Francúzsko. Najnižšiu minimálnu mzdu z tejto skupiny má Fracnúzsko (1 802 eur), najvyššiu Luxembursko (2 638 eur).
Do druhej skupiny (medzi 1 000 a 1 500 eur mesačne) spadajú Španielsko, Slovinsko, Poľsko, Litva, Portugalsko a Cyprus. Konkrétne Cyprus má minimálnu mzdu stanovenú na rovných 1 000 eur, Španielsko na 1 381 eur.
Asi vám už došlo, že Slovensko a Česko sa nachádzajú v tej najnižšej príjmovej skupine, teda pod 1 000 eur. Okrem nás v tejto skupine vystupuje aj Chorvátsko, Grécko, Malta, Rumunsko, Lotyšsko, Maďarsko a Bulharsko. Najhoršie sú na tom Bulhari s minimálnou mzdou 551 eur mesačne, najlepšie Chorváti s minimálnou mzdou 970 eur mesačne.
V uvedenom časovom horizonte si najlepšie polepšili Rumunsko (+14,1 percenta), Litva (+13,2 percenta), Bulharsko (+11,6 percenta) a Poľsko (+10,3 percenta). Naopak, najslabší rast minimálnej mzdy vykázali Francúzsko (+2,1 percenta) a Malta (+2,9 percenta).
Záleží aj na cenách
Samotná výška minimálnej mzdy však nie je úplne smerodajný ukazovateľ. Treba zohľadniť aj iné faktory, predovšetkým cenové rozdiely medzi krajinami. Slúži na to tzv. parita kúpnej sily (PPS) – po jej zohľadnení sa rozdiely medzi minimálnymi mzdami podstatne zmierňujú. No žiaľ, Slovensko je aj tak na chvoste rebríčka.
Do vrchnej skupiny sa v rámci PPS zaraďujú Nemecko, Luxembursko, Holandsko, Belgicko, Írsko, Francúzsko, Poľsko a Španielsko, do strednej skupiny Slovensko, Rumunsko, Chorvátsko, Litva, Portugalsko, Grécko, Cyprus, Malta a Maďarsko, do spodnej skupiny Slovensko, Česko, Estónsko, Bulharsko a Lotyšsko.
Minimálne mzdy v pomere k mediánu
Eurostat potom analyzuje aj to, aký podiel predstavuje minimálna mzda z mediánového hrubého platu, čo je stredová hodnota medzi najnižšími a najvyššími zárobkami. Je ale nutné poznamenať, že nižšie uvedené hodnot vychádzajú z údajov za rok 2018.
Priemer sa pohyboval od 42 percent (Estónsko) až po 66 percent (Fracnúzsko).
Medzi krajiny, kde minimálna mzda presahovala 60 percent mediánovej mzdy, patrilo okrem Francúzska aj Portugalsko (64 percent), Slovinsko (62 percent) a Rumunsko (61 percent), zataiľ čo najnižší pomer hlásili Estónsko (42 percent), Malta (43 percent) a Španielsko (44 percent).
Zaujímavé sú potom aj údaje, ktoré odrážajú podiel zamestnancov poberajúcich maximálne 105 percent minimálnej mzdy. Najvyšší bol v týchto krajinách (2018):
- Slovinsko: 15,2 percenta
- Bulharsko: 14,1 percenta
- Rumunsko: 13,3 percenta
- Poľsko: 12,1 percenta
- Francúzsko: 11,6 percenta
Naproti tomu najnižší podiel bol zaznamenaný v/na:
- Španielsku: 0,8 percenta
- Belgicku: 0,9 percenta
- Malte: 1,8 percenta
