Slovenský plynárenský priemysel upozorňuje na možné turbulencie na trhoch so zemným plynom. V krajnom scenári by nedostatok suroviny mohol vytlačiť veľkoobchodné ceny k hranici sto eur za megawatthodinu, čo by pri súčasnom dotovanom tarife znamenalo trojnásobný nárast. Podnik preto ešte pred príchodom jari začal dopĺňať podzemné zásobníky. Tie momentálne ponúkajú kapacitu deväť terawatthodín a firma rokuje o prenájme ďalších piatich. Cieľom je vytvoriť dostatočnú rezervu pre prípad dlhodobejšieho prerušenia východných dodávok.
Od prvého januára tohto roka neplatí dohoda medzi Ukrajinou a ruským Gazpromom o prepravnom koridore do Európskej únie. Západné firmy preto musia hľadať alternatívne cesty. Zatiaľ sa prebytok objednávok riešil zvýšením dovozov LNG a vyšším tokom plynu z Nórska. Dopyt počas teplej zimy neklesol natoľko, aby sa vytvorila pohodlná rezerva, takže trhové ceny zostávajú napäté aj v lete. Experti varujú, že kombinácia nízkych zásob a extrémne chladného počasia by mohla vyvolať ďalší cenový šok.
Vládna podpora sa zmení z plošnej na adresnú
Ministerstvo hospodárstva potvrdilo, že plošné dotovanie účtov za plyn a elektrinu skončí v decembri. Od roku 2025 bude pomoc smerovať iba na najzraniteľnejšie domácnosti podľa príjmu a veľkosti spotreby. V praxi to znamená návrat k regulovaným cenám, ktoré stanovuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na základe burzových kontraktov v referenčnom období október až jún.
Priemerná burzová cena od októbra do konca marca dosiahla štyridsaťjeden eur za megawatthodinu. Ak sa udrží na podobnej úrovni aj do júna, regulovaná tarifa stúpne o približne 65 percent. Domácnosť, ktorá varí a zohrieva vodu plynom, zaplatí pri ročnej spotrebe sedemsto kubíkov namiesto päťdesiatich dvoch eur zhruba osemdesiat sedem. Rodina s kombinovaným vykurovaním a spotrebou osemnásť megawatthodín si priplatí takmer tristo eur.
Ceny elektriny bude ÚRSO počítať podľa osobitného koeficientu. Ak burzový nárast nepresiahne dvadsať percent, zostanú tarify na úrovni roka 2025. Pri vyššom tempe rastu bude regulátor môcť zvýšiť cenový koeficient a preniesť časť nákladov na koncové účty.
Prečo si štát nemôže dovoliť pokračovať v plošnej pomoci
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vyčíslila, že ak by vláda zachovala súčasný paušálny model, výdavky na kompenzácie by v horizonte troch rokov presiahli jednu miliardu eur. Plošná schéma by tak vyžadovala buď nové príjmy z vyšších daní, alebo ostré škrty v iných programoch. V roku 2024 stojí dotovanie energií približne tristo sedemdesiat miliónov. Na budúci rok by sa suma zvýšila na päťsto osemdesiat a v roku 2027 by klesla pod päťsto, no aj tak by išlo o významnú záťaž pre rozpočet.
Analytické domy Goldman Sachs a J. P. Morgan modelovali scenár, v ktorom sa tranzit cez Ukrajinu obnoví aspoň čiastočne. V takom prípade by priemerná veľkoobchodná cena mohla klesnúť k dvadsiatim dvom eurám za megawatthodinu. To by znížilo rozdiel medzi regulovanou a burzovou cenou a pomohlo zmierniť náklady pre domácnosti.
Generálny riaditeľ SPP navrhuje, aby Európska komisia zvážila dohodu s Kyjevom a Moskvou, ktorá by za pevný tranzitný poplatok umožnila bezpečný prietok plynu smerom na západ. Pre Ukrajinu by to znamenalo príjem do štátnej pokladnice, pre Rusko menej prostriedkov na vojenské operácie. Táto myšlienka však naráža na odpor časti členských štátov, ktoré odmietajú akúkoľvek novú zmluvu s ruským partnerom.
SPP buduje zásoby a očakáva náročnú zimu
Podnik už teraz drží v zásobníkoch väčší objem ako v rovnakom období minulého roka. Dodatočné kontrakty na dodávky LNG majú rozložiť riziká a posilniť flexibilitu v prípade výpadku. Slovensko pritom zmodernizovalo reverzné prepojenia so susednými krajinami, takže v extrémnej krízovej situácii vie priviesť dodatočný plyn z poľských a chorvátskych terminálov.
Vláda zároveň pripravuje schému adresnej pomoci pre nízkopríjmové domácnosti. Podporu majú získať najmä penzisti a rodiny poberajúce prídavky na deti, ktorým sa výdavky na bývanie blížia k tridsiatim percentám čistých príjmov. Detaily dotačného mechanizmu chce ministerstvo hospodárstva predstaviť do septembra, aby mali dodávatelia čas nastaviť nové zálohové faktúry.
Trhové prognózy sú rôznorodé. Scenár miernej zimy a dostatočných zásob predpokladá stabilizáciu plynu okolo štyridsať eur za megawatthodinu, čo by znamenalo len mierny rast oproti dnešným dotovaným cenám. Ak by však zima priniesla dlhú studenú periódu a ukrajinská trasa zostala uzatvorená, ceny by mohli prekonávať rekordy z roku 2022.
Energetici preto odporúčajú investovať do zateplenia, výmeny starých kotlov a regulácie vykurovania. Projekty podporuje štát prostredníctvom dotácií Zelená domácnostiam a Programu Obnov dom. Príspevky môžu domácnosti skombinovať aj s nízkoúročeným úverom zo Štátneho fondu rozvoja bývania.
Slovensko stojí na prahu energeticky náročného obdobia. Ukončenie plošného dotovania, neisté dodávky a rastúce veľkoobchodné ceny tvorí kombináciu, ktorá pravdepodobne zdvihne účty za plyn aj elektrinu. SPP sa snaží minimalizovať riziká zvýšenou úrovňou zásob a diverzifikovanými kontraktmi, no konečný dopad bude závisieť od vývoja na globálnych trhoch a politických rozhodnutí v Bruseli a Kyjeve. Domácnostiam sa preto oplatí pripraviť v predstihu a využiť dostupné nástroje na zníženie spotreby.
