Tvrdý obchodný konflikt, ktorý nedávno odštartovala administratíva prezidenta Spojených štátov, predstavuje hrozbu vážnych následkov, a to nielen pre priamo zúčastnené strany. Minulý týždeň Trump rozhodol o navýšení dovozného cla na tovary z Číny na astronomických 145 percent. Išlo o jedinú výnimku z dočasného pozastavenia platnosti ciel, ktoré prezident oznámil na dobu 90 dní.
Ako píše denník Teraz.sk, Peking v reakcii na prísne opatrenia Spojených štátov zaviedol odvetné clá na americké výrobky, konkrétne vo výške 125 percent. Pochopiteľne, táto „šarvátka“ môže veľmi vážne zasiahnuť vzájomný obchod dvoch najväčších ekonomík sveta, čo znamená značné hrozby aj pre ostatné trhy.
Podľa odhadov analytikov z Goldman Sachs Group by dôsledky rozšírenej obchodnej vojny mohli zasiahnuť až 20-miliónov pracovníkov v Číne, čo predstauvje zhruba 3 percentá tamojšej pracovnej sily. Čínske hospodárstvo už pritom čelí tlakom zo znižovania platov, prepúšťania a rastúcej automatizácie, čo zahŕňa aj rozsiahlu implementáciu umelej inteligencie (AI), ktorá postupne znižuje potrebu tradičnej pracovnej sily.
Čína má problém. Americké clá jej vážne škodia
Hoci v prvom štvrťroku 2025 zaznamenala čínska ekonomika medziročný nárast hrubého domáceho produktu (HDP) o 5,4 percenta, rovnako ako v predchádzajúcom štvrťroku, ukazovatele z trhu práce nie sú zrovna priaznivé. Podľa údajov spoločnosti QuantCube Technology klesol počet voľných pracovných miest v priebehu posledných dvoch mesiacov takmer o 30 percent (medziročne).
Index budúcich plánov na nábor zamestnancov, ktorý zostavuje Cheung Kong Graduate School of Business (CKGSB), dosiahol v marci šesťmesačné minimum, čo naznačuje výrazné spomalenie dopytu po nových zamestnancoch.
Pretrvávajúca slabosť na pracovnom trhu predstavuje veľkú výzvu aj pre plány čínskeho vedenia zvýšiť domácu spotrebu, ktorá má byť jednou z hlavných motorov budúceho rastu. Ministerka ľudských zdrojov a sociálneho zabezpečenia Wang Siao-pching upozornila, že zamestnanosť v krajine je pod tlakom kombinácie domácich aj medzinárodných výziev. Čínsky zákonodarný zbor si preto stanovil za cieľ vytvoriť v roku 2025 viac ako 12-miliónov pracovných miest v mestách, aby zmiernil negatívne trendy.
Agentúra Bloomberg pritom odhaduje, že úplná strata čínskeho exportu do Spojených štátov by mohla znížiť HDP Číny až o 3 percentá. Goldman Sachs už dokonca upravila svoju prognózu rastu čínskej ekonomiky na rok 2025 – pôvodne očakávala rast na úrovni 4,5 percentá, po novom predpokladá, že rast dosiahne iba 4 percentá.
Stále je tu nádej. Formuje sa kľúčová dohoda
Hoci sú uvedené ukazovatele priam tragické a riziká vážne, stále existuje nádej na blízke vyriešenie obchodného sporu, a to nielen v rámci Číny.
Ako sme vás informovali v samostatnom článku, Donald Trump minulý týždeň vo štvrtok (17. apríla) oznámil, že Spojené štáty vedú rozhovory s Čínou týkajúce sa ciel. Vyjadril pritom celkom optimistický postoj – najväčšie svetové ekonomiky údajne môžu dospieť k dohode, ktorá by ukončila prebiehajúcu obchodnú vojnu.
Prezident zároveň potvrdil, že po zmienenom rozhodnutí zvýšiť clá na čínske dovozy na 145 percent sa uskutočnilo niekoľko rokovaní. V otázke, či osobne rokoval s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, bol však Trump opatrný a bližšie podrobnosti o priamych kontaktoch neuviedol.
Trump očakáva, že Spojené štáty a Čína dosiahnu veľmi výhodnú dohodu, ktorá by mohla zmierniť napätie medzi oboma ekonomikami. Konkrétne takto sa vyjadril počas návštevy talianskej premiérky Giorgie Meloniovej v Bielom dome. Otázkou však ostáva, či dohoda bude prípadná dohoda výhodná pre všetky ekonomiky, alebo skutočne len pre tieto dve.
Pevne však veríme, že realitou bude ten prvý scenár. Koniec koncov to naznačuje obsah diskusií práve s talianskou premiérkou – okrem iného sa týkali aj ukončenia amerických ciel voči Európskej únii (EÚ).
Čo by dohoda presne znamenala?
Dohoda medzi Spojenými štátmi a Čínou o urovnaní obchodnej vojny by mala viaceré významné prínosy. Predovšetkým by viedla k zmierneniu napätia medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta, čo by pozitívne ovplyvnilo globálnu hospodársku stabilitu. Ukončenie sporov by znamenalo odstránenie vysokých ciel, ktoré v súčasnosti zaťažujú medzinárodný obchod a zvyšujú ceny dovážaného tovaru.
Pre amerických spotrebiteľov by dohoda znamenala nižšie ceny pri nákupe čínskych výrobkov, keďže by sa odstránili alebo aspoň znížili clo na dovoz. Rovnako by sa uľavilo americkým podnikom, ktoré pri výrobe často závisia od lacnejších čínskych komponentov a surovín. Nižšie náklady na vstupy by mohli viesť k vyššej konkurencieschopnosti amerických firiem a k zvýšeniu ich ziskovosti.
Na druhej strane, pre Čínu by dohoda znamenala obnovenie prístupu na jeden zo svojich najdôležitejších exportných trhov bez dodatočných finančných bremien, čo by podporilo čínsky hospodársky rast v čase, keď čelí viacerým vnútorným výzvam.
Uzatvorenie obchodnej dohody medzi Spojenými štátmi a Čínou by malo pozitívne dopady aj na EÚ, vrátane Slovenska. Pokiaľ ide konkrétne o Slovensko – krajinu s otvorenou ekonomikou silno naviazanou práve na vývoz – urovnanie sporu znamenalo predovšetkým podporu priemyselnej výroby, ktorá závisí na stabilných dodávateľských reťazcoch a globálnom dopyte.
