Život Slovákov sa zdá byť z roka na rok ťažší a ťažší. Svedčia o tom rôzne štatistiky, ako napríklad tá, ktorá hovorí o počte ľudí, ktorí čelia chudobe. Toto číslo, ako ste mohli vyčítať z nadpisu, rozhodne nie je nízke. Prišiel s ním Štatistický úrad (ŠÚ) SR, informuje portál Správy STVR.
Chudoba a sociálne vylúčenie sa na Slovensku stávajú čoraz väčším problémom. Pre lepšiu predstavu – v roku 2024 bolo chudobou ohrozených až 980-tisíc ľudí, čo predstavuje zhruba 20 percent populácie. Podľa ŠÚ SR sa situácia medziročne zhoršila, keďže počet ohrozených stúpol o 37-tisíc osôb.
Podiel ľudí, ktorí sú ohrození chudobou alebo sociálnym vylúčením, nepriaznivo vyvíja od roku 2021. Počet dotknutých osôb rastie v dôsledku zvyšujúcich sa životných nákladov, zdražovania energií a rastu cien potravín. Napriek tomu úrady zaznamenali mierne spomalenie tohto trendu v roku 2024, keďže medziročný prírastok bol najnižší za posledné štyri roky. Stále však išlo o nárast.
Kde sa žije najhoršie?
Pokiaľ ide geografickú interpretáciu, najväčšia miera chudoby pretrváva v Prešovskom kraji, kde jej čelí až 28 percent obyvateľov. Situácia je však kritická aj v Banskobystrickom (nad 20 percent) a Košickom kraji (nad 20 percent).
Naopak, najlepšia situácia je v Bratislavskom kraji, kde bol podiel ľudí v riziku chudoby len 8,6 percenta. Pod priemerom zostali aj Trnavský kraj (12,1 percenta) a Žilinský kraj (13,7 percenta).
Medziročne sa však situácia zhoršila v piatich z ôsmich krajov Slovenska. Najvýraznejší nárast ohrozených osôb zaznamenali Nitriansky a Trenčiansky kraj, kde počet ľudí v riziku chudoby stúpol o viac ako 3 percentuálne body. V Nitrianskom kraji tak viac ako 19 percent obyvateľov žije v ohrození chudoby.
Ktoré rodiny sú najviac ohrozené?
Asi vás to veľmi neprekvapí, no najvyššie riziko chudoby majú neúplné rodiny s deťmi, predovšetkým domácnosti len s jedným rodičom. V roku 2024 čelilo chudobe až 37,8 percenta jednorodičov. To však predstavuje zlepšenie o 8,6 percenta oproti predchádzajúcemu roku.
Vysoké riziko chudoby sa potom týka aj úplných rodín s viacerými deťmi – v domácnostiach dvoch dospelých s tromi a viacerými deťmi bolo v roku 2024 ohrozených takmer 33 percent ľudí. Zraniteľnou skupinou sú aj jednočlenné domácnosti starších žien nad 65 rokov, kde sa podiel ľudí ohrozených chudobou pohybuje na úrovni 30,3 percenta.
Ako sa vôbec meria chudoba?
Chudoba alebo sociálne vylúčenie sa posudzuje na základe troch hlavných ukazovateľov:
- Príjmová chudoba;
- Materiálna a sociálna deprivácia;
- Nízka intenzita práce v domácnosti.
Príjmová chudoba
Týka sa osôb, ktorých príjmy sú nižšie ako národná hranica chudoby. Pre lepšie pochopenie, v roku 2024 bola hranica pre jednočlennú domácnosť stanovená na 6 103 eur ročne, respektíve 509 eur mesačne. Pod touto hranicou žilo približne 778-tisíc ľudí, teda 14,5 percenta populácie.
Materiálna a sociálna deprivácia
Postihuje domácnosti, ktoré nemajú dostatočný prístup k základným životným potrebám. Vlani táto nepriazeň zasiahla 7,6 percenta obyvateľov, čo je zhruba 408-tisíc ľudí.
Do tejto kategórie patria ľudia, ktorí čelia aspoň siedmim z 13 indikátorov materiálnej deprivácie, ako napríklad nemožnosť zaplatiť neočakávané výdavky, dovoliť si primerané bývanie či kúpiť si nové oblečenie.
Nízka intenzita práce v domácnosti
Ako vyplýva z názvu – hodnotí sa na základe počtu pracujúcich členov v domácnosti.
Čo z toho vyplýva?
Aj keď sa medziročný nárast počtu ohrozených osôb spomalil, chudoba na Slovensku stále rastie. Najhoršie sú na tom Prešovský, Banskobystrický a Košický kraj, pričom najviac ohrozené sú rodiny s viacerými deťmi a osamelí rodičia. Situácia sa medziročne zlepšila v Bratislavskom a Žilinskom kraji, pričom práve Bratislava má dlhodobo najnižšiu mieru chudoby v krajine.
Rast cien, inflácia a dôsledky pandémie ovplyvňujú najmä nízkopríjmové domácnosti, a preto odborníci zdôrazňujú potrebu sociálnych opatrení a podpory pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.
Takýmto opatreniam však v značnej miere kontruje konsolidácia, ktorá nám priniesla zvýšenú základnú sadzbu dane z pridanej hodnoty (DPH) a čoskoro uvedie transakčnú daň. Len tieto dve opatrenia už teraz vedú (a ešte väčšmi povedú) k zdražovaniu množstva tovarov a služieb.
Vplyv vyššej DPH je asi každému jasný – čím je vyššia, tým viac všetko stojí. No ako môže na bežných ľudí vplývať transakčná daň, keď sa týka len podnikateľov? V podstate jednoducho – nepriamo.
transakčná daň sa bude uplatňovať na všetky odoslané elektronické transakcie, a to v sadzbe 0,4 percenta, pričom maximálny limit odvodu za jednu transakciu bude nastavený na 40 eur. Zdanené potom budú aj hotovostné výbery. V tomto prípade štát rozhodol o sadzbe 0,8 percenta. Maximálny limit nenastavil. Zákon potom zahŕňa ročný poplatok za každú vydanú kartu vo výške 2 eurá, pričom samotné kartové platby dodatočnej dani podliehať nebudú.
V prípade slovenských účtov bude platba dane realizovaná automaticky prostredníctvom danej banky. Pri zahraničných účtoch či špecifických prípadoch, ako je preúčtovanie nákladov, si však budú musieť daňovníci daň vypočítať a odviesť sami. Firmám a podnikateľom taktiež vzniká povinnosť zriadiť si samostatný podnikateľský účet, a to najneskôr do konca marca 2025.
Nakoľko podnikateľom v dôsledku nového daňového zaťaženia stúpnu náklady, je vysoko pravdepodobné, že ich pretavia do konečných cien svojich tovarov a služieb, ktoré my, teda bežní ľudia, nakupujeme alebo využívame.
Je teda dosť možné, že počet Slovákov, ktorí čelia chudobe, bude v tomto roku rásť rýchlejším tempom, než ako tomu bolo po minulé roky.
