Štát nám v tomto roku z peňaženiek skôr berie, než do nich dáva. Predsa len sa však tu a tam nájdu spôsoby, akými môžu Slováci ušetriť často slušné sumy peňazí. Takúto možnosť aktuálne majú aj dôchodcovia, ktorí si popri poberaní dôchodku privyrábajú. Má to však podmienku – do 31. marca musia podať daňové priznanie. Téme sa venuje server Peniaze.sk.
Konkrétne ide o preplatok na dani, ktorú za zmienených seniorov odvádzal ich zamestnávateľ. V mnohých prípadoch môže ísť o desiatky až stovky eur. Rozhodne teda ide o významnú finančnú pomoc.
Aj dobrovoľné daňové priznanie má prínosy
Mnohí žijú v domnienke, že s odchodom dôchodku zaniká povinnosť riešiť dane, nakoľko to už nepredstavuje významný benefit. Skutočnosť je však iná. Ak si dobrovoľne podajú daňové priznanie, pracujúci dôchodcovia môžu získať späť daň, ktorú im zamestnávateľ počas roka zrazil z platu.
Právna úprava hovorí, že ak dôchodca za celý minulý rok zarobil menej ako 2 823,24 eura, nie je povinný podávať daňové priznanie – ide o sumu, ktorá predstavuje polovicu nezdaniteľnej časti základu dane. Avšak aj v prípade, že nie je na priznanie povinný, môže si ho podať sám, a získať tak späť preplatok. Je však nutné, aby výška preplatku bola aspoň 5 eur – nižšie sumy sa nevyplácajú.
Aké príjmy berie štát do úvahy?
Pri posudzovaní výšky príjmov sa do celkovej sumy nezapočítava samotný dôchodok, byť to starobný, predčasný, invalidný, vdovský alebo vdovecký dôchodok.
Rátajú sa iba zdaniteľné príjmy, najčastejšie mzda zo zamestnania alebo príjem z dohody. Práve z týchto príjmov sa počas roka zrážala daň, ktorú štát môže dôchodcovi spätne vrátiť.
Zároveň pracujúci dôchodca má možnosť v priznaní uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, čím sa mu môže výrazne znížiť výsledná daňová povinnosť, alebo dokonca vzniknúť preplatok.
Nezdaniteľné minimum
Pre rok 2024 je výška nezdaniteľnej časti základu dane stanovená na 5 646,48 eura. Treba však mať na pamäti, že nie každý dôchodca má nárok na plnú výšku tohto nezdaniteľného minima. Podľa zákona sa totiž táto suma znižuje o výšku poberaného dôchodku, a to vrátane 13. dôchodku.
To znamená, že ak dôchodca počas roka dostal dôchodok vo výške vyššej ako 5 646,48 eura, nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane. Ak však jeho dôchodok bol nižší, môže si v daňovom priznaní uplatniť rozdiel medzi touto sumou a výškou jeho dôchodku – a tým si ešte viac znížiť daňový základ.
Taktiež stojí za zmienku, že dôchodcovia, ktorí odišli do penzie až počas vlaňajška, majú parádnu výhodu – nezdaniteľná časť sa im nijak neznižuje. Ich dôchodok sa pri výpočte neuplatňuje, čo znamená, že si môžu nárokovať plnú výšku nezdaniteľného minima a získať tak vyšší preplatok.
To isté potom platí aj pre poberateľov invalidných, vdovských či vdoveckých dôchodkov – výška dôchodku neovplyvňuje ich nárok.
Ako podať daňové priznanie?
Podanie priznania je v tomto prípade relatívne jednoduché. Dôchodcovia, ktorí nepodnikajú, môžu použiť klasické papierové daňové priznanie typu A. Ak však mali aj iné druhy príjmov, napríklad z prenájmu, predaja nehnuteľnosti alebo výhier, musia podať priznanie typu B.
Elektronické podanie nie je pre dôchodcov povinné. Môžu teda vyplnený formulár osobne doručiť na daňový úrad alebo ho poslať poštou. Kľúčové je stihnúť to najneskôr do 31. marca 2025.
Vo formulári je zároveň aj časť pre žiadosť o vrátenie daňového preplatku a kolónka, kde dôchodca uvádza výšku poberaného dôchodku. Táto suma je dôležitá pre určenie, či má nárok na nezdaniteľné minimum. Ak však dôchodca nepoberal dôchodok počas celého roka, alebo mu bol priznaný až neskôr, výšku dôchodku do formulára uvádzať nemusí.
Čo z toho vyplýva?
Na záver je dôležité pripomenúť, že nárok na nezdaniteľné minimum nemá dôchodca, ktorý už bol poberateľom dôchodku od začiatku zdaňovacieho obdobia a jeho dôchodok bol vyšší ako nezdaniteľná časť základu dane.
Pre mnohých pracujúcich penzistov je však daňové priznanie jednoduchým spôsobom, ako získať späť aj stovky eur. Stačí venovať trochu času a podať priznanie včas.
