Slovenské domácnosti majú istotu, že za energie budú platiť zvýhodnené ceny ešte celý rok 2025. Vládny kabinet rozhodol o zachovaní cenových stropov na elektrinu, plyn a teplo. Toto rozhodnutie prišlo v čase, keď ceny energií na trhu stále kolíšu, a vláda chce predísť sociálnym problémom, ktoré by mohlo spôsobiť prudké zdraženie.
Zastropovanie cien znamená, že domácnosti aj naďalej zaplatia menej, ako by stanovovali trhové podmienky. Vláda pokryje rozdiel medzi regulovanou a trhovou cenou zo štátneho rozpočtu. Napríklad pri plyne dosahuje táto podpora približne 170 miliónov eur ročne. Už teraz sa však diskutuje o tom, že plošná pomoc nie je dlhodobo udržateľná, a preto má od roku 2026 prísť k významným zmenám.
Kritika plošných dotácií zosilňuje
Súčasný model zastropovaných cien energií je síce populárny medzi obyvateľmi, no podľa ekonomických analytikov aj priemyselných združení má zásadné nedostatky. Najväčším problémom je, že štát vynakladá finančné prostriedky aj na domácnosti, ktoré pomoc vôbec nepotrebujú. Tieto prostriedky by mohli byť efektívnejšie využité, ak by boli cielene poskytnuté iba tým, ktorí sú skutočne ohrození energetickou chudobou.
Neprehliadnite
Odborníci na sociálnu politiku upozorňujú, že veľká časť dotácií smeruje aj k ľuďom s nadpriemernými príjmami, čo z pohľadu verejných financií nemá logické opodstatnenie. Ekonomické analýzy dlhodobo ukazujú, že práve plošné dotácie zvyšujú záťaž štátneho rozpočtu. Náklady na udržanie zastropovaných cien len pri plyne dosiahnu približne 170 miliónov eur ročne, pričom v prípade elektriny a tepla sú tieto sumy ešte vyššie.
Priemyselné združenia preto dlhodobo tlačia na vládu, aby peniaze investovala efektívnejšie, napríklad do podpory energetických úspor alebo modernizácie infraštruktúry, čo by dlhodobo pomohlo znížiť energetickú náročnosť domácností a štátu.
Od roku 2026 prídu adresné dotácie
Ministerstvo hospodárstva už avizovalo, že od roku 2026 plánuje postupne prejsť od plošného dotovania energií k adresnej pomoci. To znamená, že štátna podpora by bola dostupná len pre tých občanov a domácnosti, ktorí splnia presne stanovené kritériá. Tieto by mohli zahŕňať napríklad príjem domácnosti, veľkosť rodiny alebo špecifické potreby domácností (napríklad zdravotne znevýhodnené osoby).
Adresné dotácie by mali viesť k efektívnejšiemu využitiu verejných financií. Vláda očakáva, že nové nastavenie umožní znížiť tlak na štátny rozpočet a zároveň poskytne účinnejšiu pomoc domácnostiam, ktoré ju skutočne potrebujú.
Analytici upozorňujú, že zavedenie adresnej pomoci si vyžiada dodatočné administratívne kapacity. Domácnosti sa pravdepodobne budú musieť aktívne uchádzať o podporu, čo znamená viac administratívnych povinností. Zároveň by nový systém mohol motivovať domácnosti k realizácii energetických úspor, napríklad prostredníctvom rekonštrukcií, modernizácie vykurovania či využitia obnoviteľných zdrojov.
Prechod môže byť komplikovaný, ale nevyhnutný
Zmena z plošných dotácií na adresnú podporu bude vyžadovať dôslednú prípravu zo strany štátu, a to nielen na strane vlády, ale aj u samotných občanov. Vláda preto plánuje rozsiahlu informačnú kampaň, aby zamedzila zbytočnému zmätku či administratívnym problémom.
Analytici však varujú, že napriek plánovaným výhodám môže byť prechodný proces náročný. Je preto nevyhnutné, aby boli pravidlá jasné a jednoduché, a aby administratívne zaťaženie neodradilo ľudí, ktorí majú na pomoc legitímny nárok.
Budúcnosť teda naznačuje, že plošné dotovanie energií na Slovensku končí. Vláda sa namiesto toho bude zameriavať na presnejšie cielenie podpory, čo by malo priniesť úspory do štátneho rozpočtu, ale aj väčšiu mieru spravodlivosti.
