Zdražovanie na Slovensku je dnes už bežným trendom. A žiaľ, vyzerá to tak, že tento štatút si ponechá aj v priebehu roku 2026. V tom má totiž dôjsť k ukončeniu plošného dotovania cien energií, čo by znamenalo výrazné zvýšenie nákladov pre domácnosti. Štát by síce mohol v dotovaní energií pokračovať, avšak by musel prijať dodatočné opatrenia, ktoré by vykompenzovali náklady na dotovanie. Ako informuje denník Pravda, tieto opatrenia by mohli zahŕňať aj vyššie dane.
Informácia vyplýva z analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Podľa tej by plošná energopomoc výrazne zaťažila verejné financie – štát by teda domácnostiam jednou rukou pomohol lacnejším plynom či teplom, no druhou by si to vykompenzoval cez vyššie daňové zaťaženie, prípadne cez škrty v iných oblastiach.
Štát nemá peniaze. Musel by si požičať
Výsledky analýzy tiež hovoria, že keby vláda pokračovala v dotovaní energií v nezmenenom rozsahu, musela by do roku 2027 nájsť dodatočné finančné zdroje v hodnote viac ako jednej miliardy eur. Kým tento rok RRZ odhaduje náklady na úrovni 370-miliónov eur, v roku 2026 môže ísť až o 580-miliónov eur a v roku 2027 o 420-miliónov eur.
Z toho vyplýva, že štát by tak musel buď výrazne šetriť, alebo si požičať. No ak by zvolil druhú možnosť, teda financovanie pomocou vyššieho dlhu, krajina by si peniaze požičiavala za horších podmienok a drahšie, kvôli vyššej rizikovej prirážke.
Pokiaľ by štát tieto výdavky nekompenzoval, rozpočtový deficit by v roku 2026 stúpol o 0,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a v roku 2027 o ďalších 0,3 percenta HDP. Už dnes však vláda čelí výzve konsolidácie verejných financií vo výške 3,3-miliardy eur do konca volebného obdobia. Pokračovanie v plošnej energopomoci by tak znamenalo približne pol miliardy eur navyše každý rok.
Dôležitým faktorom sú potom aj ceny energií na trhu. Cena samotnej komodity tvorí zhruba 60 percent celkovej ceny elektriny, pričom zvyšok tvoria rôzne poplatky. Pri výpočte regulovaných cien plynu pre domácnosti sa zohľadňujú zúčtované ceny futures kontraktov od októbra predchádzajúceho roka do júna aktuálneho roka. Pokiaľ ide o ceny tepla, tie sa vypočítavajú komplikovanejšie – závisia aj od konkrétneho zdroja energie.
Plošná pomoc už nie je udržateľná
V minulosti už štát plošne dotoval ceny energií – napríklad v roku 2023 išlo o výdavky vo výške až 3-miliardy eur. V roku 2024 klesli na 1,1-miliardy a v tomto roku sa počíta s nákladmi približne 400-miliónov eur. Podľa Zuzany Múčky z RRZ bola pôvodná reakcia v podobe plošnej pomoci pochopiteľná – najmä pre silu šoku a nedostatok času na prípravu adresnejšieho systému. No dnes už takýto prístup nie je ekonomicky udržateľný.
Hoci vláda ešte v minulosti sľubovala, že pomoc bude v roku 2025 adresná, konkrétny model dlho nepredstavila. Až teraz sa začínajú objavovať prvé kroky. Ministerstvo hospodárstva pripravilo návrh zákona, ktorý má štátu umožniť získavať údaje o finančnej situácii domácností. Cieľom je vytvoriť databázu, neskôr komplexný informačný systém, ktorý by umožnil cielene identifikovať domácnosti ohrozené energetickou chudobou a (len) tým poskytnúť adresnú pomoc.
Koľko si priplatíme?
Pokiaľ štát skutočne ukončí plošné dotovanie cien energií, očakáva sa ich výrazné zdraženie, ktoré by pocítila väčšina slovenských domácností. V roku 2026 by mohli ceny plynu stúpnuť až o 47 percent, zatiaľ čo ceny tepla o približne 30 percent.
Samozrejme, takýto vývoj by mal aj inflačné dôsledky. Inflácia by v roku 2026 mohla dosiahnuť až 5 percent, čo je viac ako dvojnásobok všeobecne „prípustnej“ hranice – 2 percentá. To by mohlo mať vplyv aj na mimoriadnu valorizáciu dôchodkov a prípadne aj na rast miezd vo verejnej správe.
Štát by tak zároveň oslabil súkromné investície a negatívne ovplyvnil kúpyschopnosť domácností. Podľa RRZ by došlo k tlaku na rast miezd, zatiaľ čo bežné domácnosti by výrazne znížili svoje výdavky. V takomto prostredí by konsolidácia verejných financií bola ešte náročnejšia.
