Slováci čelia masívnemu zdražovaniu plynu, a to hlavne v dôsledku snahy Európskej únie (EÚ) rozšíriť využívanie skvapalneného zemného plynu (LNG). Táto iniciatíva pritom nevznikla len-tak náhodou – sama je dôsledkom, konkrétne odstavenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu. Asi teda veľmi neprekvapí, že práve obnovenie tohto toku by podľa premiéra SR Roberta Fica mohlo pomôcť zmierniť očakávaný rast cien plynu. Na jeho vyjadrenie upozornil portál Správy STVR.
Fico sa k problematike plynovej infraštruktúry v Európe vyjadril počas samitu lídrov EÚ v Bruseli, ktorý sa konal vo štvrtok (20. marca). Vyhlásil, že obnovenie tranzitu zemného plynu cez územie Ukrajiny by mohl viesť k zníženiu cien energií nielen na Slovensku, ale aj v celom bloku. Podľa jeho slov ide o konkrétny a okamžitý krok, ktorý má potenciál zmierniť nadmerný tlak na energetické trhy a spotrebiteľov.
Plyn je drahý, Fico sa s tým nechce zmieriť
Premiér SR zároveň kritizoval doterajší akčný plán Európskej komisie (EK) týkajúci sa energií. Údajne očakával ambicióznejšie riešenia, než len strednodobé či dlhodobé stratégie. Taktiež zdôraznil, že Slovensko nemá dôvod akceptovať aktuálne vysoké ceny plynu, ktoré sa pohybujú na úrovni 40 až 45 eur za megawatthodinu (MWh). Tieto ceny majú byť dôsledkom práve rozhodnutia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského ukončiť tranzit ruského plynu smerujúceho na západ cez slovenské územie.
Aby toho nebolo málo, premiér napokon odmietol postoj niektorých kolegov z EÚ, ktorí sa zmierili so súčasným stavom a sú toho názoru, že s takto vysokými cenami sa treba naučiť žiť.
Preberali sa aj iné témy
Okrem energetiky bola témou samitu aj nová iniciatíva šéfky európskej diplomacie Kaji Kallasovej, ktorá navrhla, aby členské štáty EÚ spoločne vyzbierali sumu v rozmedzí od 20- do 40-miliárd eur na finančnú pomoc pre Ukrajinu.
Fico v tejto súvislosti vyzdvihol prácu slovenských diplomatov, ktorí sa podľa neho významne podieľali na tom, že sa do záverov samitu podarilo presadiť klauzulu o dobrovoľnosti príspevkov. Znamená to, že jednotlivé štáty sa môžu rozhodnúť, či sa do tejto zbierky zapoja, alebo nie. Slovensko, ako Fico jednoznačne uviedol, sa na tejto finančnej iniciatíve podieľať nebude.
A to stále nie je všetko. Ďalšou z diskutovaných tém bola reforma Bezpečnostnej rady (BR) Organizácie Spojených národov (OSN). Premiér opätovne podporil myšlienku rozšírenia počtu jej stálych členov, pričom pripomenul, že Slovensko kandiduje na post neutrálneho člena BR OSN na obdobie medzi rokmi 2028 až 2029.
Lídri EÚ sa počas samitu stretli aj s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom, pričom podľa Fica išlo o hodnotné diskusie.
Zaujímavou témou bolo aj verejné obstarávanie v rámci Európskej únie. Podľa Fica zaznela na samite výzva, aby Európska komisia prišla s návrhom na jednotné európske pravidlá. V súčasnosti má každá členská krajina vlastné zákony o verejnom obstarávaní, aj keď musia spĺňať určité spoločné štandardy EÚ.
V neformálnej časti rokovaní sa lídri venovali aj pripravovanému viacročnému finančnému rámcu Európskej únie. Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová by mala predstaviť prvý návrh nového rozpočtu v priebehu tohto leta. Robert Fico v tejto súvislosti upozornil na potrebu efektívneho vysporiadania sa s už schváleným balíkom vo výške 750-miliárd eur, ktorý bol určený na nástroj obnovy NextGenerationEU. Zároveň upozornil, že rastúce výdavky na obranu a prípadné rozširovanie EÚ, najmä v kontexte Ukrajiny, zásadne ovplyvnia budúce smerovanie a priority EÚ.
Prečo plyn zdražuje a (zrejme) bude zdražovať?
Ako sme spomenuli v úvode, jedným z dôvodov je snaha EÚ nahradiť dodávky ruského plynu skvapalneným zemným plynom. Tento proces so sebou prináša značné komplikácie, na ktoré upozornil dokonca aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).
Jozef Holjenčík, predseda ÚRSO, uviedol, že všetko je nahraditeľné, vrátane ruského plynu dovážaného cez Ukrajinu za dodávky LNG. Problém je však v cene, teda koľko bude takáto substitúcia stáť bežných občanov. Nevylučuje pritom, že v dôsledku tejto zmeny môžu ceny plynu stúpnuť až 2-násobne.
Aktuálne ruský plyn na Slovensko prúdi, avšak len v akomsi obmedzenom režime. ÚRSO pritom zdôrazňuje, že pokiaľ dôjde k úplnému zastaveniu tohto tranzitu, dôsledkom bude významný cenový nárast nielen na Slovensku, ale aj na celom európskom trhu. Náklady na prepravu plynu sa totiž zvýšia, keďže bude potrebné zabezpečiť dodávky z iných zdrojov. Aj keď LNG predstavuje jednu z alternatív, jeho cena je vyššia a zároveň podlieha výrazným trhovým výkyvom.
Pre predstavu, v roku 2024 tvori dovoz LNG približne 40 percent všetkých dodávok plynu do EÚ. Táto komodita j však zároveň veľmi žiadaná na ázijských trhoch, čo spôsobuje ďalší tlak na cenu. Znamená to, že Európa bude musieť súperiť s inými krajinami, ako sú Čína alebo Japonsko, ktoré majú vysoký dopyt po LNG. A keď rastie dopyt, rastie aj cena.
Predseda ÚRSO tiež upozorňuje, že alternatívne trasy pre dodávky potrubného plynu, ako je napríklad TurkStream, majú len obmedzenú kapacitu, takže nedokážu plne nahradiť tranzitné možnosti cez Ukrajinu.
Podrobnejšie sme sa tejto téme venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
