Administratíva prezidenta Donalda Trumpa obnovila a výrazne rozšírila svoju politiku ochranných ciel a obchodných bariér. Najnovšie uvalila 25-percentné clá na dovoz ocele a hliníka z Európskej únie. Toto opatrenie vstúpilo do platnosti po vypršaní výnimiek, ktoré doteraz umožňovali bezcolný dovoz niektorých európskych produktov do USA.
Spojené štáty podobné kroky urobili už aj voči Kanade a Mexiku, kde boli clá nastavené na rovnakej úrovni, teda 25 percent, s výnimkou energetických produktov z Kanady, na ktoré bolo uvalené clo vo výške 10 percent. Washington zaviedol aj clá vo výške 20 percent na dovoz niektorých produktov z Číny. Kanada už zareagovala odvetnými clami v celkovej hodnote vyše 102 miliárd eur. Aj Čína zaviedla vlastné clá vo výške 10 až 15 percent na vybrané americké produkty.
Tieto kroky zvyšujú obavy z rozsiahleho globálneho obchodného konfliktu, ktorý by mohol mať negatívny vplyv nielen na priamo zasiahnuté krajiny, ale aj na celosvetové hospodárstvo.
Európska únia reaguje razantnými protiopatreniami
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila nové americké clá za neopodstatnené a zdôraznila, že EÚ nebude tieto opatrenia tolerovať bez odpovede. Ako protiopatrenie Únia pripravila zavedenie ciel na americký tovar v celkovej hodnote 26 miliárd eur. Tieto opatrenia vstúpia do platnosti od 1. apríla.
Von der Leyenová však zároveň upozornila, že EÚ je stále otvorená diplomatickým riešeniam a poverila slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča, aby obnovil rokovania s americkou stranou. Šefčovič už vo februári navštívil Spojené štáty s cieľom diskutovať o zmiernení napätia. Po návrate však vyjadril vážne pochybnosti o tom, či má Trumpova administratíva záujem hľadať kompromisné riešenia.
Slovensko čelí vážnym ekonomickým dôsledkom
Slovenská ekonomika je mimoriadne ohrozená novými americkými clami. Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) upozorňuje, že len samotné 10-percentné clo na európske automobily by mohlo spôsobiť pokles slovenského exportu o 150 až 300 miliónov eur ročne. Takýto výpadok by ohrozil aj zamestnanosť, keďže automobilový sektor je kľúčovým odvetvím slovenskej ekonomiky a mnohé firmy sú závislé od vývozu do Spojených štátov.
Podľa APZD by v prípade straty exportných príležitostí mohlo dôjsť k dramatickému prepadu objednávok pre slovenských subdodávateľov, ktorí vyrábajú komponenty pre nemecké automobilky. Tieto automobilky by mohli byť nútené znižovať objednávky komponentov zo Slovenska, čo by ohrozilo tisíce pracovných miest v menej rozvinutých regiónoch krajiny.
Ekonomické dôsledky môžu byť ešte výraznejšie, ak dôjde k úplnej eskalácii obchodného konfliktu. Podľa odborných odhadov by do roku 2029 mohol slovenský export klesnúť až o 4,4 miliardy eur. Slovensko, silne závislé od exportu, by tak čelilo výrazným hospodárskym problémom, nárastu nezamestnanosti a poklesu životnej úrovne obyvateľstva.
Slovenská vláda preto musí v spolupráci s Európskou úniou vyvinúť maximálne diplomatické úsilie na odvrátenie dlhodobých negatívnych dôsledkov amerických ciel.
