Slováci takmer neustále musia myslieť na kopu povinností. Samozrejme, nemyslíme tým len chodenie do práce či platenie hypotéky. Myslíme tým aj také úkony, ako je podanie daňového priznania. Konkrétne táto povinnosť má konečný termín už o pár dní (31. marca), avšak mnohí si ju stále nesplnili. Pokiaľ do tejto skupiny patríte aj vy, pričom si nie ste istí niektorými pravidlami či náležitosťami, zbystrite.
Pravidlá týkajúce sa daní sa totiž na Slovensku meria de facto každoročne, takže je nesmierne dôležité sledovať aktuálne legislatívne úpravy. Na čo presne si dávať pozor pri podávaní daňového priznania za rok 2024 upozorňujú Správy STVR.
Kto musí podať daňové priznanie?
Podľa daňovej poradkyne Márie Samekovej je základnou povinnosťou podať daňové priznanie v prípade, že ste v roku 2024 dosiahli príjem vo výške aspoň polovice nezdaniteľnej časti základu dane, čo pre uvedené obdobie predstavuje sumu 2 863,24 eura.
Ak ste počas roka pracovali ako zamestnanec a včas ste požiadali zamestnávateľa o ročné zúčtovanie dane, daňové priznanie nemusíte podávať. Táto výnimka sa však neuplatní, ak ste o ročné zúčtovanie nepožiadali v stanovenom termíne, alebo ak ste okrem zamestnania mali aj iné zdaniteľné príjmy.
Na čo si treba dať pozor?
Jednou z najčastejších chýb, ktoré daňovníci robia, je zabudnutie na jednorazové príjmy, ktoré podliehajú zdaneniu. Týka sa to napríklad predaja nehnuteľnosti, ktorá nespĺňa podmienky oslobodenia od dane, alebo predaja cenných papierov. V týchto prípadoch je podanie daňového priznania povinné.
Ďalšou častou chybou je nesprávny spôsob podania priznania. Fyzické osoby (FO), ktoré majú povinnosť komunikovať s finančnou správou elektronicky, musia svoje priznanie podať výlučne elektronicky. Ak podajú papierovú verziu, hoci sú na elektronickú komunikáciu povinné, priznanie nebude platné. Rovnako si treba dať pozor na správne tlačivo a presné zatriedenie príjmov.
Taktiež treba mať na pamäti, že podanie daňového priznania je len jeden z dvoch kľúčových krokov. Tým druhým je samotná úhrada dane, ku ktorej musí dôjsť najneskôr v deň lehoty na podanie priznania. Dôležitá je pritom dátumová stopa odpísania peňazí z vášho účtu – nie deň, keď sa objavia na účte Finančnej správy.
Pokiaľ náhodou plánujete využiť zrýchlenú platbu, daňoví poradcovia odporúčajú vopred sa informovať vo vašej banke, pretože nie každá umožňuje rýchle transakcie na účty štátnej pokladnice.
Nestíhate? Netreba panikáriť
Pokiaľ stále máte nejasnosti a neviete, ako správne podať daňové priznanie, máte dve možnosti. Môžete si najať účtovníka, ktorý ho podá vo vašom mene. To však tesne pred termínom nemusí byť lacné, prípadne možné. Mnohí účtovníci potrebujú všetky potrebné údaje získať aspoň mesiac vopred.
Druhou možnosťou je odklad. O ten sa však nežiada, úradom sa oznamuje, čo znamená, že stačí len vyplniť potrebné tlačivo, respektíve oznámenie o odklade. Aj na tento úkon je konečným termínom 31. marec.
V tomto oznámení si sami určíte nový termín na podanie daňového priznania, a to až o tri mesiace neskôr, teda do konca júna 2025, pričom ak ste vlani dosiahli aj príjmy zo zahraničia, môžete si lehotu predĺžiť až o šesť mesiacov, teda do konca septembra 2025.
Aj toto oznámenie sa musí podať elektronicky, ak máte povinnú elektronickú komunikáciu.
Zmeny v zákone
Pokiaľ ide o legislatívne novinky, do platnosti vstúpila minimálna daň pre právnické osoby, ktorej výška sa odvíja od výšky obratu. Táto daň nahradila tzv. daňové licencie, ale na rozdiel od nich sa nevzťahuje na fyzické osoby.
Minimálna daň má jednu kľúčovú a špecifickú charakteristiku – uhradiť ju musia aj tie firmy, ktoré v danom roku vykážu stratu. Samozrejme, takéto subjekty zaplatia nižšiu sumu ako tie, ktoré vykázali gigantické príjmy. Konkrétne sa výška dane pohybuje od 340 eur až do 3 840 eur (v závislosti od výšky príjmov).
Pre lepšie porozumenie – minimálna daň je povinná platba pre firmy, ktorá zabezpečuje, že aj podniky, ktoré oficiálne nevykazujú zisk alebo sú v strate, odvádzajú určitú minimálnu sumu do štátneho rozpočtu. Znamená to, že bez ohľadu na to, či firma dosiahla zisk alebo stratu, musí štátu zaplatiť aspoň minimálnu sumu dane z príjmov.
Dôvodom jej zavedenia (alebo jedným z tých hlavných) je zvýšiť príjmy štátu a zabrániť daňovým únikom. V praxi existuje množstvo firiem, ktoré síce generujú vysoké obraty, ale vykazujú minimálny zisk alebo stratu, čím sa vyhýbajú plateniu daní. Zavedenie minimálnej dane má zabezpečiť, že každá firma prispeje do štátneho rozpočtu aspoň minimálnou sumou.
Výška minimálnej dane bude závisieť od ročných výnosov firmy, pričom rozdelenie je nasledovné:
- Podniky s výnosmi do 50-tisíc eur zaplatia minimálnu daň vo výške 340 eur;
- Firmy s výnosmi od 50-tisíc do 250-tisíc eur budú povinné odviesť 960 eur;
- Spoločnosti s výnosmi medzi 250-tisíc a 500-tisíc eur budú platiť 1 920 eur;
- Najväčšie podniky s výnosmi nad 500-tisíc eur budú čeliť najvyššej minimálnej dani, a to 3 840 eur.
Zmeny nastali aj v oblasti mikrodaňovníkov. Po novom sa hranica zdaniteľného príjmu, na základe ktorej možno získať status mikrodaňovníka, zvýšila na 60-tisíc eur. Na získanie tohto štatútu musela fyzická osoba podnikať celý rok 2024 a nesmela mať transakcie s prepojenými osobami, ako je napríklad pôžička v rámci firmy alebo faktúra od príbuzného.
Výhodou statusu mikrodaňovníka je priaznivejšie odpisovanie majetku, možnosť umorovať minulé straty, a ak účtuje v podvojnom účtovníctve, aj výhodnejšie pravidlá pre tvorbu opravných položiek k pohľadávkam.
Napokon sa tiež zvýšila sadzba zrážkovej dane z dividend, teda z podielov na zisku. Po novom je to 10 percent, avšak táto sadzba sa vzťahuje len na zisky vykázané po 1. januári 2024, teda za aktuálne zdaňovacie obdobie.
