Austrálsky stratup predstavil na technologickej konferencii v Barcelone „prvý komerčný biologický počítač“. Na jeho výrobu boli použité ľudské mozgové bunky.
Tím, ktorý za týmto projektom stojí, verí, že bude mať svoje praktické využitie. Napríklad by sa dal použiť ako typ jednoduchej biologickej AI. Zaznievajú však aj skeptické názory a niektorí sa tejto technológie obávajú. Novinka totižto otvára mnoho etických otázok.
Počítač s ľudskými bunkami
Tému priniesol austrálsky portál ABC.net, ktorý uvádza, že koncom minulého roka boli v „škatuli“ na stole v Brunswicku státisíce živých ľudských mozgových buniek. Neuróny však boli príliš malé, aby ich bolo možné vidieť voľným okom. Brett Kagan, vedúci výskumný pracovník, preto ukázal na veľký monitor, na ktorom sa zobrazili krivky podobné EKG. Tieto krivky ukázali, že zdravé mozgové bunky reagujú na vstupy z neďalekého počítača. V preklade do zrozumiteľnej ľudskej reči to znamená, že tieto neuróny sa učili.
Neprehliadnite
Takto nejako začínal projekt, za ktorým stojí Dr. Kagan a jeho tím. Nedávno predstavil celému svetu produkt nazvaný CL1 s prísľubom prístupu k „prvému komerčnému biologickému počítaču“. CL1 je naplnený stovkami tisíc neurónov vyrobených v laboratóriu s veľkosťou podobnou mozgu mravca alebo švába. A tieto neuróny sú schopné učiť sa.
Austrálsky startup nie je neznámy
Tento austrálsky startup sa predstavil svetu už skôr. V roku 2022 zaznamenal úspech, keď naučil neuróny v miske hrať Pong. Teraz však zašiel ďalej a s biologickým počítačom má veľké ambície. Tím zatiaľ nevie, aké presné využitie by mal prístroj CL1. Vedec ale hovorí, že by mohol byť nápomocný napríklad pri modelovaní chorôb alebo testovaní drog. Konečným cieľom startupu je použiť tieto malé zbierky neurónov ako typ biologickej AI. Chce ich teda pretransformovať na inteligenciu.
Čo je „biologická AI“?
Myšlienkou CL1 je použiť neuróny na vytvorenie AI, podobnej, ktorá je známa od spoločností ako OpenAI alebo Google. Avšak v prípade austrálskeho startupu by inteligenciu generovali práve tieto neuróny. Ako uvádza portál ABC.net: „Systémy neurónov v miske ako CL1 nie sú umelou inteligenciou rovnakým spôsobom, ako ChatGPT alebo DALL-E. Dokonca aj doktor Kagan má oveľa menšie očakávania.“ Potenciál nového produktu ale vidí napríklad v lekárskom výskume.
Oproti klasickej AI má táto novinka jednu veľkú výhodu. Súčasná generácia tradičných AI modelov totižto na dosiahnutie výsledkov potrebuje extrémne množstvo energie. Naopak, projekt CL1 využíva iba niekoľko wattov energie, takže ide proces, ktorý je šetrný k životnému prostrediu. Ďalšou výhodou je schopnosť rýchlo sa učiť. Vedec vysvetlil: „Čo môžu ľudia, myši, mačky a vtáky urobiť [čo AI nedokáže], je odvodzovať z veľmi malého množstva údajov a potom robiť zložité rozhodnutia.“ Predstavený projekt vyvolal obavy v oblasti etiky, nakoľko ide o reálne neuróny. Projekt je však zatiaľ „v plienkach“, a preto sa nateraz nepredpokladá jeho masívne využívanie.
