Keď sa na trhu objavili prvé elektromobily, sprevádzal ich skepticizmus ohľadom spoľahlivosti a životnosti batérií. Mnohí vodiči mali strach, že investícia do elektrického vozidla nemusí vydržať toľko, ako tradičné auto. Tieto obavy pramenili najmä z obmedzeného dojazdu, dlhých časov nabíjania a nedostatočnej infraštruktúry. Vtedajšia batériová technológia naozaj nemala moderné parametre a vyžadovala častejšie údržby.
Za tie roky sa však udial významný vývoj. Batérie už nie sú také ťažké a neefektívne, dojazd novších elektromobilov rýchlo rastie a vo vyspelých krajinách pribúdajú nabíjacie stanice pri cestách, v nákupných centrách i na sídliskách. Dnes tak vzniká úplne iná situácia: väčšina značiek vie ponúknuť auto s elektrickým pohonom, ktoré v meste zvládne i každodenné jazdy a na dlhých trasách je len otázkou krátkeho nabíjania, kým sa opäť vyberiete na cestu.
No napriek tomu, v mnohých krajinách (vrátane Slovenska) pretrvávajú mýty o malej životnosti elektrických áut. Častým argumentom bývalo, že batéria postupne degraduje a po niekoľkých rokoch bude vozidlo nepoužiteľné. Nové dôkazy z vedeckých štúdií však ponúkajú iný pohľad.
Neprehliadnite
Životnosť tesne za benzínom
Nedávny výskum, publikovaný vo vedeckom časopise so zameraním na energetiku, priniesol prekvapivé zistenia. Britskí vedci analyzovali údaje o 264 miliónoch automobilov, vyrobených a predaných v rokoch 2005 až 2022. Vychádzali z veľkého množstva štatistík získaných od výrobcov, poisťovní i servisných sietí. Jedným z cieľov bolo preskúmať, ako dlho bežne vydržia autá v prevádzke.
Z týchto analýz vyplynulo, že priemerná životnosť benzínových modelov sa pohybuje okolo 18,7 roka, kým naftové autá dosahujú priemer 16,8 roka. Elektrické autá v tomto porovnaní neobišli zle: priemerná hodnota 18,4 roka je prakticky podobná číslu pre benzínové autá. Prirodzene, ide len o štatistický priemer – v praxi môže jestvovať mnoho odchýlok (skôr vyradené kusy alebo naopak veterány s 20+ rokmi vo výbornej kondícii).
Rýchle inovácie a zlepšujúca sa spoľahlivosť
Dôvodom podobnej životnosti je fakt, že konštrukcia elektromobilu, najmä v modernom poňatí, ponúka mnohé výhody. Elektrický motor má menej pohyblivých častí než spaľovací agregát, čo znamená menej príležitostí na mechanické opotrebovanie. Taktiež odpadajú bežné úkony ako výmena oleja, sviečok či zapaľovacieho systému. Aj keď batéria predstavuje najdrahšiu súčasť vozidla, výrobci sa usilujú predĺžiť jej životnosť rôznymi systémami chladenia a manažmentu nabíjania.
Najnovšia generácia batériových článkov dokáže ustáť viac nabíjacích cyklov bez výrazného poklesu kapacity. Automobilky tak môžu ponúknuť predĺžené záruky, napríklad 8 rokov alebo do 160 000 km na batériu, aby zákazníci mali istotu. Napomáha tomu i prepracovaná riadiaca elektronika, ktorá bráni extrémnemu vybitie alebo prehriatie článkov.
Čo prináša blízka budúcnosť
Výskumníci tiež naznačujú, že ak bude technologický pokrok pokračovať podobným tempom, môže sa stať, že elektromobily v priemere prežijú aj benzínové. Vzhľadom na to, že spaľovací motor je stále zložitejší pri emisných normách, kým elektrický pohon sa viac zjednodušuje a už aj menej kazí. Aj poruchovosť podľa nedávnych údajov klesla: vedci merali pravdepodobnosť zlyhania v prepočte na denne prejdených 1,6 km (symbolická míľa), kde elektromobily vykázali o tretinu nižšiu poruchovosť oproti benzínovým autám.
V automobilovom priemysle sa to už reálne odzrkadľuje. Mnoho značiek upravuje portfólio a pridáva doň elektrické autá rôznych kategórií – od mestských kompaktných modelov cez rodinné SUV až po úžitkové vozy. Napríklad Toyota, ktorá bola dlho synonymom hybridných vozidiel, dnes urýchľuje vývoj a predaj plne elektrických modelov. Ich rad bZ4X už nie je jediný, pre rok 2025 i 2026 sa chystajú minimálne tri ďalšie elektromobily, ktoré zodpovedajú dopytu rôznych cieľových skupín.
Dôležité pre ekológiu aj spoločenský imidž
V čase, keď mnohé metropoly zápasia so znečisteným ovzduším a Európska únia prichádza s prísnejšími emisnými cieľmi, dlhšia životnosť elektroáut môže priaznivo prispieť k udržateľnosti. Nielenže predchádza situáciám, keď by auto malo po 10 rokoch vyhodiť batériu, ale znižuje aj tvorbu ďalšieho odpadu. Batérie sa dajú navyše recyklovať alebo využiť v stacionárnych riešeniach na ukladanie energie. Tým sa uzatvára kruh a znižuje celková uhlíková stopa.
Niektorí kritici síce poukazujú na náročnosť ťažby vzácnych prvkov pre batérie, avšak priebežné výskumy a investície smerujú k tomu, aby sa objem týchto materiálov obmedzil. V hre sú nové typy akumulátorov, napríklad so základom v sodíku, ktoré potenciálne môžu znížiť potrebu lítia či kobaltu. No to, kedy takéto alternatívy dospejú do masovej výroby, ešte nie je isté.
Z hľadiska bežného vodiča možno už dnes konštatovať, že elektromobil nie je kráľovstvo krátkej životnosti. Nové zistenia naznačujú, že auto môže spoľahlivo slúžiť cez 15 – 18 rokov, podobne ako benzín. Užívatelia sa tak môžu menej báť poklesu hodnoty po niekoľkých sezónach a mať vyššiu dôveru, že pri správnej starostlivosti uvidia reálnu úsporu na palive a servise.
Samozrejme, na Slovensku stále chýba dostatočne hustá sieť rýchlonabíjacích staníc, hoci v poslednom období pribúdajú. Aj nákupná cena býva vyššia než pri podobne výkonnom benzínovom modeli, no podpora dotácií či nižšie náklady na prevádzku môžu tento rozdiel vykompenzovať. Pre ľudí, ktorí majú možnosť nabíjať doma či vo firme, môže byť elektromobil dokonca ekonomickejší variant.
Z dlhodobého hľadiska je aj pre menšie mestá a obce zaujímavé, že elektrické autá môžu vydržať rovnako dlho ako tradičné a popritom v prevádzke vytvárajú nulové lokálne emisie. Pre infraštruktúru to znamená, že v horizonte 20 rokov by mohla krajina vďaka vyššej penetrácii elektromobilov účinne znížiť závislosť na rope a zlepšiť kvalitu ovzdušia. Na to všetko je však nevyhnutné, aby sa politická a priemyselná sféra dohodli na prehľadných, dlhodobých krokoch v budovaní nabíjacích staníc, ďalšej podpore výskumu a motivovaní spotrebiteľov k prechodu.
