Ekonomická situácia na Slovensku sa výrazne komplikuje a vláda sa musí pripraviť na prijatie nepríjemných opatrení. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojej najnovšej správe uvádza, že na dosiahnutie plánovaného deficitu na úrovni 3,7 % HDP v roku 2026 je potrebné konsolidovať rozpočet sumou až 1,8 miliardy eur. Vláda pritom tento rok úspešne konsolidovala len 1,4 miliardy eur, čo sa javí ako nedostatočné.
Už pre budúci rok je deficit plánovaný na 4,7 % HDP, no realita môže byť ešte horšia. Podľa RRZ je pravdepodobné, že deficit dosiahne až 4,8 % HDP, čo predstavuje výpadok stoviek miliónov eur v rozpočte. Do kalkulácie pritom nevzali fakt, že prezident Trump na automobilový priemysel uvalil 25 % clo.
Neprehliadnite
Energetické dotácie predstavujú miliardový problém
Najväčším rizikom pre štátny rozpočet sú momentálne dotácie energií pre domácnosti. Ak vláda rozhodne, že bude tieto dotácie poskytovať aj v rokoch 2026 a 2027, bude potrebovať navyše približne 1 miliardu eur. Bez prijatia dodatočných opatrení by to výrazne zhoršilo deficit a mohlo by viesť k nevyhnutným ďalším škrtom alebo zvýšeniu daňového zaťaženia.
Vláda je preto v neľahkej situácii. Ukončenie alebo výrazné obmedzenie dotácií by pre domácnosti znamenalo okamžitý nárast účtov za energie, čo by vážne zasiahlo životnú úroveň obyvateľstva. Na druhej strane, pokračovanie dotácií by znamenalo zvýšenie dlhu a dlhodobú nestabilitu verejných financií.
Podnikatelia a domácnosti pod tlakom vysokých cien
Situácia podnikateľského sektora je už dnes alarmujúca. Slovenské firmy sa dlhodobo sťažujú na vysoké dane a odvody, ktoré patria medzi najvyššie v regióne strednej Európy. Prípadné ďalšie zvýšenie daňového zaťaženia by mohlo vyvolať presun podnikov do zahraničia, čím by sa ekonomická situácia ešte viac zhoršila.
Domácnosti pritom tiež nie sú v jednoduchej situácii. Inflácia vo februári tohto roka dosiahla 4 % a ceny základných potravín a služieb zostávajú vysoké. Prípadné ďalšie kroky vlády, ako je znižovanie sociálnych dávok či zvyšovanie daňového zaťaženia, by najviac zasiahli rodiny s nižšími príjmami, ktoré už teraz bojujú s dopadmi rastúcich životných nákladov.
Nutnosť tvrdých rozhodnutí
Slovensko sa tak nachádza pred ťažkým obdobím, v ktorom bude vláda nútená prijať bolestivé opatrenia. Rozhodovať sa bude musieť medzi zvyšovaním daní, škrtaním sociálnych výdavkov alebo obmedzením investícií do verejných služieb.
Ak však vláda nenájde správnu rovnováhu medzi konsolidáciou rozpočtu a ochranou obyvateľstva, následky pocítia predovšetkým tí najzraniteľnejší. Správne nastavenie konsolidačných opatrení tak bude kľúčové pre zachovanie stability slovenskej ekonomiky a životnej úrovne obyvateľstva.
