Hrozivý scenár, na ktorého následky upozorňujú už niekoľko mesiacov, sa o pár dní stane realitou. Samozrejme, reč je o transakčnej dani, ktorá výrazne predraží život nielen podnikateľom a živnostníkom, ale nepriamo aj bežným ľuďom. Slovensko sa pritom stane jedinou krajinou v eurozóne, ktorá zavedie daň z pohybu peňazí. Mnohí preto zvažujú drastický krok, z ktorého štát rozhodne nebude mať radosť.
Ako informujú TVNOVINY.sk, rozhodnutie zaviesť transakčnú daň vyvolal medzi podnikateľmi značné obavy, pričom nemálo z nich už teraz zvažuje presun svojho podnikania do zahraničia, kde by mohli fungovať bez tejto dodatočnej finančnej záťaže. Poniektoré firmy zase uvažujú o obmedzení nákladov, čo by mohlo znamenať šetrenie na zamestnancoch – znižovanie ich platov či obmedzovanie náborov.
Pochopiteľne, na druhej strane sú podniky, ktoré transakčnú daň jednoducho zaplatia a nijako výrazne ju vo svojom fungovaní nepocítia.
Transakčná daň pozostáva z dvoch základných sadzieb. Sadzba vo výške 0,4 percenta sa bude uplatňovať na elektronické transakcie. Vždy sa však odvedie maximálne 40 eur. Druhá sadzba vo výške 0,8 percenta sa bude uplatňovať na výbery z bankomatov. V tomto prípade vláda nestanovila maximálny limit.
Podnikateľom taktiež vzniká povinnosť mať založený transakčný účet. Ide o platobný účet daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby, alternatívne platobný účet fyzickej osoby, na ktorom daňovník vykonáva finančné transakcie súvisiace s jeho podnikaním.
Predmetom dane nebude finančná transakcia súvisiaca s úhradou daní, odvodov či príspevkov do štátneho rozpočtu. Nebudú ním ani odvody do Sociálnej poisťovne či zdravotnej poisťovne.
Povinnosť odvádzať transakčnú daň budú mať fyzické osoby-podnikatelia, právnické osoby so sídlom alebo podnikaním na Slovensku, zahraničné subjekty s účtami v slovenských bankách, ako aj subjekty vykonávajúce činnosť v tuzemsku, hoci nie sú registrované v obchodnom registri Slovenskej republiky (SR).
Štát čelí problému. Mnohí chcú odísť do zahraničia
Spoločnosť MojeSidlo.sk, ktorá poskytuje služby virtuálneho sídla, realizovala prieskum medzi svojimi klientmi – teda medzi podnikateľmi, ktorí využívajú túto formu podnikania. Výsledky sú rozdelené veľmi rovnomerne. Na otázku, či ukončia svoje podnikanie po zavedení transakčnej dane, odpovedala jedna tretina, že áno, druhá tretina, že nie. Posledná tretina uviedla, že svoje podnikanie prehodnotí.
Neprehliadnite
Podľa zúčastnených respondentov nová daň vážne zasiahne možnosti rozvoja firiem. To znamená, že budú mať menej prostriedkov na investície, inovácie či rozširovanie svojich služieb. Zároveň to môže brzdiť aj rast platov zamestnancov, keďže firmy budú musieť časť svojich zdrojov odviesť štátu. Zavedenie transakčnej dane tak môže Slovensko pripraviť o časť podnikateľského prostredia a ohroziť konkurencieschopnosť krajiny v rámci Európskej únie.
Znepokojujúce sú aj čísla týkajúce sa plánov firiem na presun podnikania mimo Slovenska. Až 14 percent opýtaných už aktívne pracuje na premiestnení svojej firmy do zahraničia a ďalších 25 percent takýto krok vážne zvažuje.
Transakčná daň postihne úplne všetkých
Štát sa síce pravidelne oháňa argumentom, že transakčná daň sa priamo dotkne iba podnikateľov, pravda je iná. Nepriamo sa daň dotkne úplne všetkých, vrátane bežných ľudí, respektíve zamestnancov, a to vo viacerých smeroch.
Prvou položkou na zozname negatívnych vplyvov je rast cien tovarov a služieb. Transakčná daň pre firmy predstavuje vyššie náklady. A keďže cieľom každej firmy je generovať zisk, takmer istotne tieto náklady premietnu do svojich cien. Výsledkom bude zdraženie všetkého, od potravín cez služby až po nájomné. Spotrebitelia tak zaplatia viac, aj keď sami žiadne firemné transakcie nerobia.
Podniky tiež budú chcieť šetriť, pričom jednou z ciest býva zastavenie rastu miezd alebo dokonca prepúšťanie. Najmä malé a stredné firmy, ktoré nemajú veľké rezervy, môžu byť nútené znižovať náklady na zamestnancov. Mnoho firiem potom prehodnotí investičné plány, zníži výdavky na inovácie, modernizáciu či expanziu. To spomalí celkový ekonomický rast a znižuje vznik nových pracovných miest.
A samozrejme, ak klesnú daňové príjmy štátu (napríklad kvôli presunu firiem do zahraničia), vláda bude mať menej prostriedkov na zdravotníctvo, školstvo či dôchodky.
Pokiaľ ide o riziká pre slovenskú ekonomiku ako takú, aj tých je celkom hojne. Jedným z tých hlavných však je zdanenie už zdanených peňazí – podnikateľ zarobí peniaze, z ktorých odvedie daň z príjmu, daň z pridanej hodnoty (DPH), odvody. Keď však tieto peniaze následne presúva (napr. platí zamestnancom či dodávateľom), z každého pohybu by mal odviesť ďalšiu daň. Ide teda o viacnásobné zdanenie toho istého zárobku, čo je ekonomicky neefektívne a demotivujúce.
Transakčná daň je teda v praxi veľmi nepopulárne opatrenie, nakoľko zasahuje do základného princípu podnikania – pohybu peňazí. Aj keď má priniesť nové príjmy do štátneho rozpočtu, hrozí, že negatívne dopady výrazne prevážia nad prínosmi. Slovensko by tak mohlo oslabiť svoju konkurencieschopnosť v rámci EÚ a ohroziť stabilitu vlastnej ekonomiky.
