Najnovšie analýzy signalizujú, že ambiciózne plány vlády na udržanie deficitu na 4,7 % HDP nemusia stačiť. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že konečné číslo by mohlo byť až 4,9 %. Rozdiel síce nevyzerá príliš dramaticky, ale v reálnych sumách predstavuje desiatky miliónov eur navyše, čo vplýva na schopnosť vlády zabezpečiť iné priority.
Hlavný dôvod spočíva vo väčšej energetickej podpore, než sa pôvodne plánovalo. Štát pôvodne schválil rezervu 100 miliónov na cielené dotovanie cien energií, no napokon sa odsúhlasil široký balík pomoci vo výške 700 miliónov. Ďalšou oblasťou, ktorá zvyšuje nároky na rozpočet, je zdravotníctvo, kde prebiehajú diskusie o dodatočných financiách. Dodatočne navyšované výdavky tak prispievajú k tlaku na celkovú bilanciu.
Riziká z externého prostredia a slabšia dynamika
Pridružené riziká vyplývajú z globálneho vývoja. Napríklad americká administratíva naznačuje, že môže zaviesť nové clá voči Európe. Podobne ani európske trhy nepreukazujú silný rast. V dôsledku toho vláda nezíska očakávané príjmy z rastu ekonomiky, čo komplikuje plány na zníženie zadlženia.
Aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť varuje, že v najbližších rokoch zostane deficit vyšší, než sa pôvodne očakávalo. V praxi to znamená, že dlh Slovenska bude narastať rýchlejšie. Podľa jej odhadov, bez konsolidačných zásahov by mohlo mať Slovensko o dva roky schodok na úrovni 5 % HDP, namiesto plánovaných 3 %.
Konsolidácia za tri miliardy
Analytici z rôznych inštitúcií odhadujú, že na skrotenie deficitu sa musí skresať minimálne 3 miliardy eur. Mnohí z nich poukazujú na to, že opakované sociálne balíčky či dodatočné dôchodkové prídavky stoja každoročne stovky miliónov. Ak by sa tieto položky starostlivo prehodnotili a cieľovo zamerali, štát by mohol ušetriť nemalé prostriedky.
Zamyslieť sa treba aj nad samotnými prioritami rozpočtu – v ktorých oblastiach sú investície ozaj nutné, a ktoré skôr predstavujú luxus v čase vysokej inflácie a znižovania príjmov. Odborníci zdôrazňujú, že ťah s úsporami je potrebné vykonať čo najskôr. Nielenže tým vláda zníži riziko ďalšieho zadlženia, ale dá aj signál finančným trhom, ktoré by mohli pri stúpajúcom dlhu strácať dôveru v krajinu.
