Štát už realizoval prvú tohtoročnú aukciu štátnych dlhopisov, od čoho si sľubuje dodatočný zdroj finančných prostriedkov pre pokrytie svojich potrieb a záväzkov. Podarilo sa mu zabezpečiť financie v objeme 812,3-milióna eur. Celkový záujem investorov však výrazne presiahol túto hranicu – dopyt sa vyšplhal nad 2-miliardy eur. Téme sa venuje Spravodajský portál RTVS odvolávajúc sa na informácie Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL).
Čo sú štátne dlhopisy?
Štátne dlhopisy možno klasifikovať ako finančné nástroje vydávané (emitované) vládou, čím zvyčajne cieli na získanie finančných prostriedkov na pokrytie svojich výdavkov. Ide o formu dlhu, kde vláda vystupuje ako dlžník a tí, ktorí si dlhopisy zakúpia, ako veritelia. Štát sa vydaním dlhopisu zaväzuje splatiť požičanú sumu, teda nominálnu hodnotu dlhopisu, po uplynutí dohodnutej lehoty. Zároveň sa zaväzuje k vyplácaniu pravidelných úrokoch, resp. kupónov, a to počas celého trvania dlhopisu.
Emitovanie štátnych dlhopisov pritom nie je ojedinelým fenoménom. Vlády ich bežne používajú na financovanie štátnych výdavkov, riadenie verejného dlhu a všeobecnú podporu ekonomiky. Pre občanov a inštitúcie sú štátne dlhopisy považované za bezpečnú investíciu, pretože riziko zlyhania štátu je vo väčšine krajín minimálne. Tieto nástroje ponúkajú konzervatívnym investorom možnosť získať stabilný výnos.
No hoci sú štátne dlhopisy všeobecne považované za „bezpečnú“ formu investovania, určité riziká sa s ním spájajú. Jedným z tých hlavných je pokles ceny v prípade predčasného predaja. Pokiaľ držiteľ predá dlhopis pred splatnosťou, jeho aktuálna hodnota môže byť vyššia alebo nižšia, ako bola pôvodná investovaná suma. Maroš Ovčárik, generálny riaditeľ Partners Investments, upozornil, že pri predčasnom predaji si môže banka účtovať určitý poplatok.
Najviac štát zarobil na najdlhšej splatnosti
Predaj zahŕňal štyri druhy dlhopisov s rôznymi termínmi splatnosťami – od roku 2028 do roku 2043. Priemerný ročný výnos v rámci akceptovaných ponúk sa pohyboval v rozmedzí od 2,5979 do 3,9813 percenta.
Zaujímavosťou je, že najvyššiu sumu v rámci aukcie štát získal z predaja dlhopisov s najdlhšou splatnosťou, teda splatnosťou do roku 2043. Štát si takto požičal 218,5-milióna eur, pričom záujem investorov o tento typ dlhopisov dosiahol 427,8-milióna eur. V tomto prípade tiež platil najvyšší výnos spomedzi všetkých ponúkaných dlhopisov. Konkrétne predstavoval 3,9813 percenta ročne.
Druhou najobľúbenejšou voľbou boli dlhopisy splatné v roku 2034. Tie štátu vyniesli 216,5-milióna eur, pričom dopyt dosiahol 689,8-milióna eur. Priemerný akceptovaný výnos bol na úrovni 3,4390 percenta ročne.
Dlhopisy s termínom splatnosti v roku 2033 priniesli štátu 211-miliónov eur. Dopyt investorov po týchto dlhopisoch dosiahol 516,3 milióna eur a ich priemerný výnos bol 3,3211 percenta ročne.
Ostávajú nám tak už len dlhopisy s najkratšou splatnosťou, resp. splatnosťou do roku 2028. Tie štátu priniesli najmenej peňazí, no rozhodne nejde o sumu, na ktorú by sa mohol sťažovať. Dosiahla 166,3-milióna eur, pričom záujem investorov bol na úrovni 359,3-milióna eur. Najnižší bol aj akceptovaný výnos – 2,5979 percenta ročne.
Pre porovnanie, v poslednej aukcii minulého roka, ktorá sa uskutočnila v novembri, Slovensko predalo štátne dlhopisy za 491,3-milióna eur pri celkovom dopyte takmer 1,5-miliardy eur. Aj vtedy sa predávali štyri druhy dlhopisov s rôznou splatnosťou, konkrétne od roku 2028 do roku 2036, s priemernými ročnými výnosmi od 2,5678 percenta do 3,5109 percenta.
