Slovensko je od roku 2025 opäť o čosi modernejšie. Oblasť digitalizácie sa dočkala zásadnej novinky, a to podpory elektronických verzií kľúčových identifikačných dokladov, menovite občianskeho a vodičského preukazu. Prinášajú množstvo zásadných výhod, no v posledných dňoch sa začala šíriť informácia, že majú jednu vážnu chybu – nefungujú.
Ako informuje denník Teraz.sk, tieto obvinenia vzniesla mimoparlamentná strana Demokrati prostredníctvom sociálnych sietí. Podľa nej nefungujú správne ani digitálne občianske preukazy, ani digitálne pasy. Tlačový odbor Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (MV SR) v stanovisku pre agentúru TASR tieto tvrdenia jednoznačne odmietol.
Doklady fungujú, ich nefunkčnosť nie je vinou štátu
Tlačový odbor deklaroval, že štát si pri vydávaní pasov plní všetky povinnosti, vrátane zaslania nových dokladov s popisom prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR do všetkých krajín.
Rezort vnútra ďalej uviedol, že ak niektorí výrobcovia čítačiek pasov nezaradia nový typ dokladu do svojich databáz, ide o ich vlastné rozhodnutie, a teda ministerstvo nie je vinníkom. Tento proces totiž nie je pod kontrolou štátu a ani ministerstvo ho nemôže ovplyvniť.
Na záver ministerstvo ubezpečilo, že slovenské digitálne doklady sú plne funkčné, vysoko odolné voči falšovaniu a dokonca vraj patria medzi najmodernejšie na svete.
Digitálne doklady ako kľúčová inovácia
Slováci sa vďaka digitálnym dokladom, ktorých schválenie je súčasťou novely zákona o cestnej premávke podpísanej prezidentom SR Petrom Pellegrinim ešte 13. decembra, už nemusia preukazovať len tradičnými kartičkami, ktoré nosia vo svojich peňaženkách. Po novom si pohodlne vystačia len so svojím telefónom.
Ministerstvo vnútra vysvetlilo, že ide o tzv. rovnopisy, čiže digitálne kópie fyzických dokladov, ktoré majú rovnakú právnu váhu. Konkrétne rezort uviedol, že digitálne verzie dokladov budú mať rovnaké podmienky platnosti ako fyzické doklady. Týkať sa to však bude aj dôvodov, pre ktoré by mohli byť neplatné.
Pokiaľ ide o budúcnosť fyzických dokladov, naďalej je možné ich používať. Vytvorenie elektronickej verzie dokladov bude podmienené ich predchádzajúcim vydaním v tradičnej forme. Dá sa teda povedať, že digitálne doklady budú (aspoň) spočiatku len možnosťou, nie povinnosťou.
Zavedenie digitálnych dokladov možno poňať ako ďalší krok Slovenska smerom k modernej a digitálne prepojenej spoločnosti. Pre občanov táto možnosť prináša mnoho skvelých výhod, z ktorých časť už bola spomenutá o pár odsekov vyššie.
Na prvom mieste je pohodlie a praktickosť. Digitálne doklady budú dostupné v smartfónoch, čím sa eliminuje potreba nosiť všade so sebou fyzické karty. V podstate môže legislatíva pre niektorých úplne eliminovať potrebu nosiť so sebou peňaženku, keďže všetko potrebné budú mať v telefóne.
Ak sa napríklad vydáte večer do podniku, telefónom môžete ako preukázať svoj vek, tak aj zaplatiť za vstup a prípadné objednávky.
Digitálne doklady sú, resp. budú podstatne flexibilnejšie. V budúcnosti sa očakáva ich hlbšia integrácia s viacerými štátnymi i súkromnými službami. Výrazne môžu uľahčiť aj administratívne procesy, pri ktorých bude možno rýchlo a bezpečne poskytnúť legitímne údaje.
Výhodou sú taktiež menšie obavy zo straty či poškodenia. Doklady v digitálnej forme sa strácajú naozaj ťažko. Samozrejme, to riziko tu stále je – stratiť môžete aj telefón. Strata telefónu však rozhodne nie je taká častá ako strata peňaženky. Taktiež nemožno opomenúť, že digitálne verzie dokladov sa nemôžu poškodiť ako fyzické originály.
Navyše, ak náhodou stratíte peňaženku s fyzickými dokladmi, ich digitálne verzie vám môžu pomôcť pri ich náhrade alebo overovaní identity. Digitálne doklady budú zabezpečené šikovnými technológiami, vrátane šifrovania či biometrického overenia, z čoho plynie menšie riziko sfalšovania či zneužitia.
Navyše, ak náhodou stratíte peňaženku s fyzickými dokladmi, ich digitálne verzie vám môžu pomôcť pri ich náhrade alebo overovaní identity. Digitálne doklady budú zabezpečené šikovnými technológiami, vrátane šifrovania či biometrického overenia, z čoho plynie menšie riziko sfalšovania či zneužitia.
