Premiér Slovenskej republiky, Robert Fico, upozornil, že neprerušený tranzit plynu na Ukrajinu považuje za kľúčový. V opačnom prípade vyjadruje odhodlanie zastaviť finančnú a inú formu podpory, ktorá by mala byť predmetom rokovaní na úrovni Európskej únie. Tento výrok vyvolal výrazné ohlasy nielen v domácom politickom prostredí, ale aj na medzinárodnej úrovni, keďže ide o citlivú tému dotýkajúcu sa energetickej bezpečnosti.
Samotné tvrdenie, že Slovensko sa s Ukrajinou nachádza v „plynovej vojne“, vyvolalo rozporuplné reakcie. Zástupcovia strany Smer-SD obhajujú postoj predsedu vlády, pričom tvrdia, že tento krok je nevyhnutný na ochranu slovenských ekonomických záujmov. Na druhej strane však viaceré opozičné hlasy zdôrazňujú, že takýto prístup môže poškodiť medzinárodné vzťahy a ohroziť dôveru v rámci regiónu.
Reakcia opozície a spor o skutočného vinníka
Člen parlamentného výboru za stranu SaS sa pozastavil nad výrokom, že ukrajinský prezident je skutočným nepriateľom v oblasti energetiky. Podľa neho by mala pozornosť zostať zameraná na pôvod vojnového konfliktu, ktorý ovplyvňuje aj plynárenskú situáciu. Rusko sa totiž javí ako hlavný zdroj nestability, keďže práve invázia vyvolala rozsiahle turbulencie na trhu s plynom.
Poslanec zároveň poukázal na to, že hrozba vetom voči Ukrajine pripomína otvorenie „západného frontu“, aj keď nejde o priame použitie vojenských prostriedkov. Opoziční politici varujú, že ekonomické sankcie alebo blokovanie finančnej pomoci môžu spôsobiť ďalšiu eskaláciu, čo by v konečnom dôsledku nepriaznivo zasiahlo stredoeurópsky región.
Plyn ako zbraň
Slovensko od nástupu novej vlády zažíva dynamické zmeny v zahraničnej aj energetickej politike. Pretrvávajúca neistota okolo plynu naznačuje, že premiér môže využiť tvrdé vyjednávacie taktiky na úrovni Európskej rady, ak sa tranzitná dohoda s Ukrajinou nezlepší. Takýto postup by však mohol skomplikovať snahy EÚ o jednotný postup voči východným susedom.
Návrh, že časť plynu by mohla prúdiť napríklad cez Azerbajdžan, zatiaľ veľkú podporu nezískal. Kritici považujú túto myšlienku za rizikovú, keďže by vyžadovala zmeny v infraštruktúre a podstatné investície do potrubných sietí. Okrem toho by musela existovať dohoda medzi viacerými krajinami, čo pri aktuálnych napätiach nie je jednoduché.
V každom prípade zostáva otázkou, či Slovensko naozaj pristúpi k zablokovaniu pomoci Ukrajine, ak sa plynárenský tranzit okamžite neobnoví. Takýto krok by vyvolal nielen prudkú reakciu z Kyjeva, ale pravdepodobne by viedol aj k intenzívnejšej diskusii o tom, ako hlboko môže zasiahnuť jednostranné rozhodnutie do doterajších medzinárodných dohôd.
