Ceny zemného plynu zaznamenali ďalší významný nárast, pričom aktuálne dosahujú najvyššie úrovne od začiatku tohto roka. Tento nepriaznivý vývoj má viacero vysvetlení. Samozrejme, jedným z nich je aj rozhodnutie Ukrajiny zastaviť tranzit ruského plynu cez svoje územie. To predstavuje vážny dopad nielen pre Slovensko, ale aj celú Európsku úniu (EÚ) a dokonca aj samotnú Ukrajinu. Na základe vyjadrenia ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas-SD) o tom informoval denník Teraz.sk.
Zásoby plynu na Ukrajine podľa Sakovej klesli na kritickú hranicu. Objem plynu v zásobníkoch mal klesnúť len na 10 percent kapacity, čo predstavuje kritickú hranicu. Po zastavení tranzitu ruského plynu je Ukrajina nútená zabezpečiť si dodávky v objeme minimálne 100 miliónov kubických metrov mesačne. Situáciu navyše komplikuje predpoveď počasia na február, ktorá naznačuje pokles teplôt.
V dôsledku týchto faktorov ceny plynu na európskom trhu rastú. Na holandskej burze TTF dosiahla cena plynu s dodávkou na budúci mesiac v stredu 29. januára rekordnú hodnotu 51,156 eura za megawatthodinu (MWh). Ide o najvyššiu úroveň od novembra 2023.
Je tu nádej: Plyn z Azerbajdžanu
Táto správa prichádza nedlho po tom, čo sme sa dozvedeli, že situáciu ohľadne plynu na Slovensku môže už v priebehu najbližších týždňoch mohla stabilizovať možnosť prepravy azerbajdžanského plynu. Tiecť by mal cez Ukrajinu, no v tom zrejme nebude problém. Ukrajina nemá výhrady voči preprave plynu cez svoje územie na Slovensko. Výhrady má voči plynu ruského pôvodu, nakoľko tržby z neho Rusko používa na financovanie svojich vojnových aktivít.
Na možnosť čerpania plynu cez túto alternatívnu trasu pôvodne upozornil Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne. Podľa neho si Slovensko v posledných týždňoch našlo silného partnera v Taliansku. pokiaľ ide o vyjednávanie o plyne, ktoré taktiež významne profitovalo z lacného ruského plynu dodávaného potrubím. O transfer v tejto podobe má aj naďalej záujem.
Dokonca aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj avizoval, že by skutočne mohlo dôjsť k realizácii tohto transferu, z čoho by mali najväčší úžitok viaceré krajiny, vrátane Maďarska, Moldavska aj Slovenska.
Najskôr ale bude dôležité zistiť, či Azerbajdžan dokáže uspokojiť dopyt po plyne bez toho, aby bolo potrebné obrátiť sa na ruské zdroje. Zdá sa pritom, že táto možnosť dodávky plynu je zatiaľ viac-menej len teóriou.
Ako-tak dobrou správou pre Slovensko je, že tunajšie domácnosti majú ceny plynu nateraz zastropované. Rozdiely bude doplácať štátna pokladnica. Kočiš odhadol, že toto opatrenie vyjde štátny rozpočet na približne 300- až 400-miliónov eur. No aj keď toto opatrenie prispieva k znižovaniu inflácie, náklady naň budú pravdepodobne spotrebitelia znášať vo forme vyšších daní alebo odvodov, čo sa, do určitej miery, už deje.
Fico hovorí o vojne
Ako sme vás informovali v samostatnom článku na tomto odkaze, premiér Robert Fico naďalej vyjadruje svoje silné odhodlanie zastaviť finančnú či inú formu podpory smerom na Ukrajinu. O týchto krokoch sa má rokovať na úrovni EÚ.
Pochopiteľne, slová premiéra sa dočkali silnej odozvy, a to nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. A niet sa čo čudovať, nakoľko ide o kľúčovú tému dotýkajúcu sa energetickej bezpečnosti.
Samotné tvrdenie, že Slovensko sa s Ukrajinou nachádza v „plynovej vojne“, vyvolalo rozporuplné reakcie. Zástupcovia strany Smer-SD obhajujú postoj predsedu vlády, pričom tvrdia, že tento krok je nevyhnutný na ochranu slovenských ekonomických záujmov. Na druhej strane však viaceré opozičné hlasy zdôrazňujú, že takýto prístup môže poškodiť medzinárodné vzťahy a ohroziť dôveru v rámci regiónu.
Člen parlamentného výboru za stranu SaS sa pozastavil nad výrokom, že ukrajinský prezident je skutočným nepriateľom v oblasti energetiky. Podľa neho by mala pozornosť zostať zameraná na pôvod vojnového konfliktu, ktorý ovplyvňuje aj plynárenskú situáciu. Rusko sa totiž javí ako hlavný zdroj nestability, keďže práve invázia vyvolala rozsiahle turbulencie na trhu s plynom.
Poslanec zároveň poukázal na to, že hrozba vetom voči Ukrajine pripomína otvorenie „západného frontu“, aj keď nejde o priame použitie vojenských prostriedkov.
