Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky otvorilo novú výzvu, ktorá môže obciam a mestám výrazne pomôcť pri prechode na takzvaný množstvový zber zmesového komunálneho odpadu. Ide o systém, v ktorom obyvatelia platia presne za toľko odpadu, koľko skutočne vyprodukujú. Na tento účel rezort vyčlenil 20 miliónov eur z eurofondov v rámci programu Slovensko 2021 – 2027, píše Euractiv.
Myšlienka takéhoto prístupu vzišla z dlhodobého pozorovania, že paušálne poplatky za odpad nezohľadňujú mieru triedenia či návyky domácností. Niektorí ľudia sa snažia čo najviac recyklovať a minimalizovať množstvo komunálneho odpadu, no napriek tomu platia rovnakú sumu ako tí, ktorí do kontajnera vyhadzujú takmer všetko. Podstatou množstvového zberu je preto priradiť zodpovednosť za objem či váhu odpadu tým, ktorí ho reálne produkujú.
Ako systém funguje v praxi
Zavedenie množstvového zberu môže prebiehať rôznymi spôsobmi. Najčastejšie sa stretneme s dvoma metódami:
- Kontajnerovo-intervalový prístup: Poplatok sa určuje na základe objemu a frekvencie vývozov, teda obec dopredu vyhodnotí, koľkokrát sa nádoba na smeti za rok vyprázdni a aký je jej rozmer
- Systém žetónov alebo elektronických identifikácií: Každá domácnosť má vlastnú nádobu s čipom či RFID štítkom, prípadne používa žetóny. Následne platí podľa reálneho počtu vývozov, respektíve váhy obsahu
Aktuálne pribúda aj trend digitálnej evidencie, kedy sa jednotlivé koše monitorujú špeciálnym softvérom. Riaditelia komunálnych služieb tak môžu získať prehľad o tom, koľko odpadu sa vyviezlo a kto presne ho vyprodukoval. Práve na modernizáciu takejto infraštruktúry môžu starostovia a primátori teraz využiť poskytnuté eurofondy.
Benefity pre samosprávy aj obyvateľov
Zástancovia množstvového zberu upozorňujú na fakt, že spravodlivejšie poplatky obyvateľom objasňujú, aký význam má triedenie a zmenšovanie zmesového odpadu. Niektoré doterajšie skúsenosti naznačujú, že obyvatelia, ktorí zrazu platia viac za poloprázdny kôš, chcú optimalizovať návyky a redukovať to, čo končí v kontajneri pre komunálny odpad.
V mestách, kde tento systém funguje už dlhšie, bola zaznamenaná vyššia miera triedenia – dokonca niekde o desiatky percent. Úspech spočíva predovšetkým v dôraze na informovanie ľudí. Ak obec dokáže vysvetliť, prečo je takéto opatrenie prínosné a ako znižuje environmentálnu záťaž, obyvatelia ho skôr prijmú za svoje.
Finančnou výhodou pre samosprávy je potom úspora na zvozových poplatkoch. Nižší objem zmesového odpadu môže znamenať menej návštev zberových áut a nižšie poplatky na skládkach. Dlhodobo to prispieva k zlepšeniu komunálnych služieb, keďže ušetrené prostriedky môžu byť investované do iných oblastí (zveľaďovanie verejných priestorov, podpora kultúry atď.).
Zväčšujúci sa záujem miest a obcí
Hoci v minulosti sa množstvový zber uplatňoval len v niekoľkých dedinách a mestách, v posledných rokoch jeho popularita rastie. Čísla ministerstva životného prostredia naznačujú, že v porovnaní s rokom 2018 sa počet obcí so zavedeným systémom „zaplať za to, čo vyhodíš“ zdvojnásobil. Okolo 16 % obyvateľov Slovenska teda platí podľa množstva vyprodukovaného odpadu.
Niektoré veľké mestá tento model zavádzajú krok za krokom. Napríklad, hlavné mesto Bratislava začalo označovať smetné nádoby RFID štítkami, aby malo prehľad o tom, kto a akým spôsobom nádobu využíva. Magistrát avizuje, že v horizonte niekoľkých rokov plánuje zaviesť spravodlivejšie poplatky, no najskôr potrebuje získať presné dáta o množstve a štruktúre odpadu.
Na opačnom konci stupnice stojí napríklad Trenčín, kde iný model množstvového zberu funguje už od roku 2012. Predstavitelia mesta vnímajú tento systém ako spravodlivejší k tým, ktorí sa snažia odpad redukovať. Zároveň zdôrazňujú, že to prináša rastúcu mieru triedenia, ktorá v niektorých prípadoch dosahuje takmer 50 %.
Hrozí odpadová turistika aj ilegálne skládky
S množstvovým zberom však prichádzajú aj potenciálne problémy. Ak nie je systém jasne nastavený a mestá nekomunikujú dostatočne význam spoločnej solidarity pri platení, môžu vznikať nelegálne skládky. Niektorí obyvatelia sa v snahe znížiť si náklady môžu pokúšať vyhadzovať svoje smeti do kontajnerov v susedných obciach alebo dokonca do prírody. Tento jav sa označuje ako „odpadová turistika“ a môže spôsobiť hlbšie environmentálne škody.
Preto viacerí experti odporúčajú, aby sa pri zavádzaní množstvového zberu nezabúdalo na vyčlenenie prostriedkov na kontrolu a monitoring. Zároveň je podľa nich dôležité zdieľať informácie, že v poplatku za komunálne odpady sa zohľadňujú aj spoločné výdavky, napríklad prevádzka zberných dvorov či zbieranie kontajnerov z verejných priestorov.
Čo ponúkajú nové eurofondy?
Ministerstvo životného prostredia predstavuje 20-miliónovú injekciu z eurofondov pre tie obce, ktoré sa chcú pustiť do modernizácie zberných systémov. Podľa zverejnených podmienok môžu finančnú pomoc využiť na:
- Obstaranie elektronických identifikátorov na kontajnery, ktoré pomôžu presne zaznamenávať množstvo a počet vývozov
- Vybudovanie uzavretých stojísk na zberné nádoby, aby sa minimalizoval prístup nepovolaných osôb a zabránilo sa odpadovej turistike
- Digitalizáciu: nasadenie softvéru na spracovanie údajov o odpadoch a lepšie plánovanie vývozov
- Ostatné infraštruktúrne doplnky, ako vhadzovacie bubny, zamykacie mechanizmy či púzdra na čipy, ktoré zlepší prehľadnosť a férovosť systému
Cieľom je dosiahnuť reálne šetrenie prírodných zdrojov a zníženie objemu skládok. Západné krajiny EÚ už dávnejšie zistili, že bez motivácie obyvateľov sa triedenie a recyklácia nezlepšia dostatočne rýchlo, a presne takýmto spôsobom – teda množstvovým zberom – povzbudili ľudí k zodpovednejšiemu správaniu.
Okrem okamžitých prínosov v podobe menšieho množstva komunálneho odpadu sa Slovensko usiluje splniť aj záväzky voči EÚ, ktorá stanovila, že do piatich rokov by na skládkach malo končiť len minimálne percento odpadu. Aby sa to podarilo, treba výrazne zvýšiť podiel triedených surovín, investovať do recyklačných kapacít a najmä zmeniť prístup obyvateľstva.
Ministerstvo životného prostredia zdôrazňuje, že pomôcť môže aj zníženie kapacít samotných skládok, keďže nové sa vo veľkom neotvárajú a tie existujúce sa rýchlo zapĺňajú. Prístup „zaplať za to, čo vyhodíš“ je podľa predstaviteľov rezortu jednou z kľúčových stratégií, ako v ľuďoch prebudiť záujem o environmentálne vhodnejšie nakladanie s odpadmi.
Prečo to nevyužijú všetci?
Podpora množstvového zberu sa síce týka širokej škály samospráv, no netýka sa podnikateľských subjektov, ktoré často zabezpečujú zber v jednotlivých regiónoch. Tento aspekt vyvoláva diskusiu o tom, či táto forma dotácie nenaruší trh, kde dnes pôsobí približne 80 percent súkromných firiem. Kritici tvrdia, že by sa aj súkromným spoločnostiam mal ponúknuť prístup k podobnej finančnej podpore, aby nedošlo k znevyhodňovaniu jednej strany.
Napriek tomu je faktom, že systém platenia za reálne vyprodukovaný odpad si získava čoraz viac priaznivcov. Niektoré vlády ho dokonca uvažovali zaviesť plošne, no zatiaľ ostáva v rukách jednotlivých obcí, či ho prijmú. Čerstvá eurofondová výzva by mohla presvedčiť váhajúcich starostov a primátorov, aby sa pustili do digitálnej evidencie odpadových nádob a zmeny v štruktúre poplatkov.
Množstvový zber predstavuje moderný a z dlhodobého hľadiska udržateľný spôsob, ako motivovať ľudí k znižovaniu odpadu a zodpovednejšiemu triedeniu. Eurofondová podpora ponúka možnosť obciam využiť nevratné finančné zdroje na nákup infraštruktúry a softvéru, ktorý je inak relatívne nákladný.
Popri pozitívach však zostávajú výzvy. Obce musia zaistiť, aby boli poplatky jednoznačné, vysvetlené a aby sa obmedzili aktivity, ktoré by mohli narúšať systém – či už ide o nelegálne skládky, alebo využívanie cudzích kontajnerov. Kľúčom k úspechu je vzájomná spolupráca samospráv, obyvateľov i súkromných spoločností, ktoré sa na zbere a spracovaní odpadu podieľajú.
Ak sa táto koncepcia uchytí masívnejšie, Slovensko by mohlo spraviť významný krok k naplneniu svojich environmentálnych záväzkov. Menšie množstvo odpadu končiace na skládkach, vyššia miera recyklácie a uvedomelí obyvatelia by tak pomohli krajine priblížiť sa k európskym štandardom, ale predovšetkým prispeli k zdravšiemu životnému prostrediu.
