Európsky automobilový priemysel si aktuálne neprechádza zrovna jednoduchým obdobím. Práve naopak, mnohé známe mená zápasia s vážnymi problémami. Výnimkou nie je dokonca ani renomovaná nemecká automobilka Volkswagen, ktorú stíha kríza už niekoľko mesiacov. A žiaľ, zdá sa, že zlá situácia sa postupom času len prehlbuje.
Ako informuje denník Teraz.sk, vedenie Volkswagenu tlačí na výrazné znižovanie nákladov a výrobnej kapacity. Kto s tým nesúhlasí, sú zamestnanci. Tí aj naďalej pokračujú v štrajkoch. Posledný z protestov trval štyri hodiny a prebiehal až v deviatich nemeckých závodoch.
Táto vlna odporu predchádza v poradí štvrtému kolu rokovaní medzi vedením a odborovým zväzom IG Metall, ktorého cieľom je rozobrať otázku úsporných opatrení.
Automobilka potrebuje šetriť
Arne Meiswinkel, predstaviteľ Volkswagenu zodpovedajúci za ľudské zdroje, zdôraznil potrebu rýchlych a udržateľných úspor. Tieto opatrenia berie ako jediný spôsob, akým si automobilka môže zachovať svoju konkurencieschopnosť v náročných trhových podmienkach.
Odbory IG Metall v novembri navrhli alternatívne riešenie, ktoré by zahŕňalo upustenie od zvyšovania miezd a umožnenie flexibility v rámci skracovania pracovného času. To by podľa predbežných výpočtov prinieslo úspory vo výške zhruba 1,5-miliardy eur. Vedenie však tento návrh označilo za nedostatočný a požiadalo o ďalšie ústupky.
V hre sú skutočne prísne opatrenia. Automobilka navrhla plošné okresanie miezd o 10 percent a pohrozila hromadným prepúšťaním. Nevylučuje sa dokonca ani zatvorenie závodov na území Nemecka, čo by sa stalo vôbec po prvýkrát v celej 87-ročnej histórii značky.
Oliver Blume, generálny riaditeľ Volkswagen Group, považuje tieto kroky za nevyhnutné, nakoľko dopyt po vozidlách v Európe stále klesá a výrobné náklady v Nemecku sťažujú konkurenčný boj proti ázijským producentom. Tí do našich končín postupne dovážajú stále viac a viac vozidiel. Konkrétne čínski výrobcovia nateraz dovážajú skôr hybridné modely, nakoľko elektromobily v Európe podliehajú vysokému dovoznému clu.
Nemecký kancelár Olaf Scholz upozornil Volkswagen na riziká späté so zatváraním tovární. Vraj by to ešte viac prehĺbilo neistotu v krajine, ktorá už tak čelí vážnym vnútropolitickým problémom.
Predstavitelia IG Metall, vrátane Thorstena Grögera, naliehajú na vedenie, aby učinilo prínosné ústupky a obnovilo u zamestnancov dôveru, ktorá mala zaznamenať značný úpadok.
V prípade, že rokovania neprinesú požadovaný výsledok, odbory môžu pristúpiť k ďalšiemu stupňovaniu protestov, ktoré by tak mohli nadobudnúť podobu až 24-hodinových štrajkov, v horšom prípade neobmedzených zastavení práce. Gröger taktiež varoval, že ak sa situácia nevyrieši, môžu nastať ešte nepríjemnejšie opatrenia zo strany zamestnancov.
Slabý odbyt, pokles zákazníkov
Ako sme spomenuli, Volkswagen sa trápi už dlhšiu dobu. V polovici októbra oznámil svoje hospodárske výsledky za tretí kvartál, ktoré mali ďaleko od ideálnych. Globálne expedoval 2 176 300 vozidiel, čo sa môže zdať ako dostatok, no v skutočnosti išlo o 7,1-percentný medziročný pokles.
Automobilka vykázala prepad aj napriek tomu, že Škoda, ktorá spadá pod jej ochranné krídla, zaznamenala citeľne vyšší odbyt vozidiel. Jej úspech totiž zatienili poklesy iných značiek, vrátane Audi, ktorej odbyt klesol o 16 percent. Nedarilo sa potom ani kmeňovej značke, ktorá v sledovanom období expedovala o 6,6 percenta menej vozidiel ako v predošlom roku, ani segmentu úžitkových vozidiel, ktorý vykázal pokles odbytu o takmer 12 percent.
V kríze je celý priemysel
Ktovieako dobre na tom nie je celý európsky automobilový priemysel, čo potvrdili aj panelové diskusie v rámci 7. ročníka podujatia CEE Automotive Supply Chain. Podujatie bolo organizované Zväzom automobilového priemyslu Slovenskej republiky (ZAP SR) a Sdružením automobilového průmyslu (AutoSAP). Privítalo viac ako 300 účastníkov z 12 krajín
Výroba a predaj automobilov na území Európy klesli o približne 2-milióny vozidiel, konkrétne v porovnaní s výsledkami vykázanými pred pandémiou koronavírusu. To pre európske automobilky predstavuje vážnu výzvu, ktorú ešte väčšmi umocňujú geopolitické napätia a silná konkurencia čínskych producentov.
Padli potom aj zmienky o možných pokutách za nesplnenie emisných cieľov CO2, ktoré by sa mohli vyšplhať až na 15-miliárd eur.
Čo sa týka elektromobilov, podľa Sigrid de Vries, generálnej sekretárky Európskeho združenia výrobcov automobilov (ACEA), Európa je pripravená na transformáciu, ktorá prinesie bezemisné formy pohonu. Táto budúcnosť v nemalej miere zahŕňa aj rozmach elektromobility, resp. elektrických vozidiel. Sekretárka však upozornila, že masovému rozšíreniu elektromobilov bráni hneď niekoľko dôležitých „brzdných“ faktorov, menovite nedostatočný dopyt, chýbajúca infraštruktúra a zložitá regulácia.
Upozornila tiež na štatistiky, podľa ktorých činí trhový podiel elektromobilov v rámci Európy len 10 percent. Pôvodné predpoklady udávali trhový podiel okolo 20 percent až 25 percent do roku 2025.
Podrobnejšie sme sa podujatiu venovali v samostatnom článku na tomto odkaze.
