Tak už oficiálne. Ministerstvo financií Slovenskej republiky (MF SR) pripravuje spustenie nového webového portálu, ktorý bude porovnávať ceny potravín v maloobchode. Toto rozhodnutie vyplýva z novely zákona o cenách, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR schválili ešte 3. decembra. Včera (13. decembra) definitívne dostala zelenú od prezidenta SR Petra Pellegriniho, informuje denník Teraz.sk.
Rezort financií ozrejmil, že nový systém vystupuje ako súčasť opatrení proti inflácií, ktoré majú jemnejší charakter, než priama cenová regulácia. Hlavným cieľom štátneho webového sídla na porovnávanie cien potravín je zvýšiť transparentnosť cenových ponúk a umožniť verejnosti jednoduchšie pristupovať k aktuálnym, a teda presným informáciám o vývoji cien základných tovarov.
Nový portál tak poskytne verejnosti prehľad cien vybraných tovarov, ako aj prehľad o cenovej histórii a zľavách, prípadne možnosť vytvoriť si nákupný zoznam. V prvej fáze sa rezort zameria na základné potraviny, pričom v budúcnosti, pokiaľ dôjde k výrazným cenovým výkyvom, systém môže byť rozšírený o ďalšie tovary.
Pomoc v ťažkom období
Zverejňovanie informácií o cenách potravín sa tak stane novou povinnosťou rezortu financií. Predajcom bude lokalita slúžiť ako centrálne miesto na zverejňovanie cien vybraných produktov, čo by malo viesť k zmienenej vyššej transparentnosti a férovosti na trhu. Pre spotrebiteľov bude mať prínos v tom, že im umožní ľahšie identifikovať najvýhodnejšie ponuky, a teda lepšie zvládať nepriaznivý vývoj cien, ktorý v nemalej miere spôsobí aj zavedenie vyššej základnej dane z pridanej hodnoty (DPH).
Tá, ako už zrejme viete, v budúcom roku stúpne zo súčasných 20 percent na 23 percent. Následkom bude zdraženie množstva tovarov a služieb, vrátane potravín. Výnimkou budú len tzv. základné potraviny, na ktoré sa bude uplatňovať znížená sadzba DPH – 5 percent (namiesto súčasných 10 percent). Je však otázne, koľko položiek bude pod túto sadzbu napokon spadať.
Dvojsečná zbraň
Hoci myšlienka webovej lokality, kde si spotrebitelia rýchlo zistia najvýhodnejšie ceny potravín, znie atraktívne a prínosne, objavili sa aj postoje, ktoré vnímajú skôr riziká takéhoto systému.
Martin Vlachynský z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) upozornil, že tento projekt bude cenovo náročný z hľadiska výroby i prevádzky. Pre obchody bude predstavovať dodatočnú byrokraciu, ktorú s najvyššou pravdepodobnosťou pretavia do svojich cien. Matej Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu, si nemyslí, že náklady obchodníkov na zapojenie sa do nového systému budú vysoké. Obáva sa však rizika zdraženia položiek, ktoré v ňom nebudú evidované.
Vlachynský potom upozorňuje na scenár, v ktorom spotrebitelia v záujme ušetriť budú nakupovať skôr zahraničné produkty ako tie domáce, čo by predstavovalo vážnu hrozbu pre rentabilitu domácich producentov.
Regulované ceny môžu pomôcť, ale aj uškodiť
Pokiaľ ide o zmienenú cenovú reguláciu, tá by podľa odborníkov mohla znamenať katastrofu. Štát toto opatrenie berie ako možný scenár v prípade, že by sa znížená sadzba DPH neprejavila na cenách potravín v dostatočnej miere.
Pod cenovou reguláciou potravín možno rozumieť priamy zásah štátu do trhu s potravinami, a to s cieľom kontrolovať alebo obmedziť ceny vybraných tovarov, resp. ochrániť spotrebiteľov pred neúmerne vysokými cenami. Ide o zásah, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom právnych alebo administratívnych opatrení. Okrem uvedeného má za cieľ zabezpečiť dostatočnú dostupnosť základných potravín pre všetkých obyvateľov a stabilizovať trh.
Odborníci však varujú, že zavedenie cenovej regulácie by na trhu mohlo vyvolať chaos vo forme nedostatku potravín, problémov na strane výrobcov, ako aj zrýchlenej informácie. Vlachynský sa v tomto smere opiera o príklad z Maďarska, kde regulované ceny potravín viedli k vysokému rastu cien neregulovaných produktov a nedostatku regulovaných tovarov.
Filip Kasana, prezident Zväzu obchodu, podotkol, že trh je na priame zásahy štátu relatívne citlivý, a teda že by takéto opatrenia mohli deformovať základnú informáciu – cenu. Analytici aj obchodníci sa zhodujú, že trhové mechanizmy sú efektívnejšie ako cenová regulácia, ktorá môže priniesť viac problémov než riešení. Štát by teda podľa nich nemal zasahovať ďalšími opatreniami.
