Už začiatkom roka 2025 dôjde k zastaveniu tranzitu ruského plynu cez územie Ukrajiny, čo má významne poznačiť celú Európsku úniu (EÚ), najviac však práve u nás na Slovensku. Tento krok vyplýva z rozhodnutia východného suseda nepredĺžiť zmluvu o tranzite plynu. Vláda sa tak musí obrátiť na alternatívne riešenia, ktoré však nie sú ekonomicky najvýhodnejšie.
Zdá sa však, že nedostatok plynu nateraz nehrozí. Ako píše Spravodajský portál RTVS, Česká republika je pripravená pomôcť Slovensku s tranzitom plynu cez svoje územie. Uvádza tak list, ktorý adresoval český minister priemyslu a obchodu Lukáš Vlček slovenskej ministerke hospodárstva Denise Sakovej (Hlas-SD).
Vlček oznámil, že v prípade potreby je česká energetická a plynárenská infraštruktúra pripravená poskytnúť kapacitu na tranzit plynu pre Slovensko. Jej kapacity majú byť dostatočné na pokrytie spotreby krajiny. Dodal, že ponuka sa vzťahuje na nadchádzajúce jarné mesiace, avšak v prípade dostatočného záujmu by mohla byť predĺžená aj na dlhšiu dobu. Saková údajne jeho ponuku privítala a aktuálne ju zvažuje.
Koniec tranzitu cez Ukrajinu
Možnosť Slovenska dočasne získať alternatívny zdroj plynu, ako sme spomenuli, prichádza nedlho po tom, čo sa Ukrajina definitívne rozhodla nepredĺžiť dohodu o tranzite plynu cez svoje územie. Pochopiteľne, dôvodom je prebiehajúci vojnový konflikt.
Tento vývoj bude mať výrazný vplyv na Slovensko, ktoré doteraz odoberalo značnú časť ruského plynu práve cez ukrajinskú trasu.
Po uzavretí ukrajinského tranzitu bude Slovensko nútené dovážať plyn cez západné alebo východné trasy, pričom bude musieť platiť tranzitné poplatky. Portál Novinky.cz pripomenul, že doterajšia situácia bola opačná – Slovensko inkasovalo poplatky za tranzit plynu cez svoje územie smerom do Česka.
Strata pre všetky strany
Podľa aktuálnych odhadov by sa celkové náklady na energie pre EÚ mohli v najbližších dvoch rokoch zdvihnúť až na 120-miliárd eur. To odborníci považujú za vážne riziko pre konkurencieschopnosť, pričom varujú, že by na to doplatili najmä menšie krajiny, vrátane Slovenska.
Slovensko môže len na zmienených tranzitných poplatkoch prísť o zhruba pol miliardy eur. Samotná Ukrajina môže stratiť takmer miliardu eur, zatiaľ čo Rusko by mohlo vykázať stratu 2,5-miliardy eur.
Niečo za niečo
Premiér Robert Fico deklaroval, že nepredĺženie zmluvy o tranzite plynu nie je obyčajným politickým gestom, ale ekonomicky nákladným krokom, ktorý negatívne zasiahne celú EÚ. Vláda dokonca nevylučuje zavedenie recipročných opatrení voči Ukrajine, napríklad v podobe zastavenia exportu elektriny.
Odborníci z Inštitútu sociálno-ekonomických rizík (IVRA) uznávajú, že takéto opatrenie by mohlo posilniť vyjednávaciu pozíciu Slovenska. Zároveň však upozorňujú na bezpečnostné riziká v súvislosti s vojenským konfliktom.
Čistý vývoz elektriny zo Slovenska na Ukrajinu v prvých troch štvrťrokoch (kvartáloch) 2024 dosiahol objem 1,9-terawatthodiny, čo predstavuje takmer 5-násobný nárast oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Podľa IVRA však Slovensko z týchto dodávok elektrickej energie nezískava žiadny priamy finančný zisk.
Inštitút súbežne kritizuje rozhodnutie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, pričom tvrdí, že toto rozhodnutie prispieva k napätiu v oblasti energetických dodávok a predstavuje riziko pre ekonomickú, hospodársku a bezpečnostnú stabilitu celej EÚ.
Na Ficove slová ohľadom zastavenia dodávok elektriny na Ukrajinu zareagovalo aj Poľsko. Uviedlo, že je pripravené zvýšiť dodávky elektriny na Ukrajinu.
