Štát rozhodol o finálnej podobe rozpočtu na budúci rok. V šetrení pomôže hlavne konsolidačný balík, presnejšie dvojica jeho kľúčových opatrení – 23-percentná sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) a transakčná daň. Samozrejme, deficit rozpočtu budú vyrovnávať hlavne občania. 23-percentná daň prinesie vyššie ceny množstva služieb a tovarov, potraviny nevynímajúc.
No hoci nám štát „zabezpečil“ drahšie potraviny, chce nám poskytnúť aj prehľadný systém, vďaka ktorému rýchlo a jednoducho zistíme, ktoré obchody majú najlacnejšie potraviny. Ako píše Spravodajský portál RTVS, tento systém bude mať podobu webového sídla, ktoré doplní informačný systém Ministerstva financií (MF) Slovenskej republiky (SR).
Zriadenie tohto webu vyplýva z návrhu novely zákona o cenách, ktorý v utorok (3. decembra) schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Vystupovať bude ako súčasť opatrení, ktoré boli prijaté vládou ako „jemnejšie opatrenia“, ktoré umožňuje zákon o cenách v rámci protiinflačného pôsobenia štátu (oproti regulácii cien). Tvrdí to rezort financií vo svojom zdôvodnení návrhu.
Ministerstvo tak nadobudne právomoc na zverejňovanie informácií o cenách vybraných tovarov, ktoré budú môcť návštevníci zužitkovať na nákladovo efektívne nakupovanie. Dodáva, že preto je cieľom návrhu novely aj vytvorenie celkového legislatívneho rámca pre zavedenie elektronického systému zverejňovania cien vybraných tovarov.
Návštevníci budú môcť pomocou webu nielen nájsť najlacnejšie tovary, ale aj sledovať cenovú históriu či prípadné zľavy.
Ministerstvo ozrejmuje, že v prvom kroku pôjde o zvýšenie transparentnosti cien vybraných základných potravín, pričom v budúcnosti, pri nepriaznivých cenových výkyvoch, môže dôjsť k doplneniu iných dôležitých tovarov. Predajcom tým štát vytvorí spoločné miesto, kde budú vybrané predávané tovary sústredné.
Budú potraviny skutočne „lacnejšie“?
Nateraz nie je známe, či rezort financií považuje za základné potraviny tie isté potraviny, ktoré budú od januára podliehať zníženej, resp. 5-percentnej sadzbe DPH. Pravdepodobne áno. Je tu však ešte jedna dôležitá otázka, a to otázka výsledného efektu.
Ako sme vás informovali v tomto článku, podľa Martina Vlachynského, analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS), bude tento projekt cenovo náročný ako z hľadiska výroby, tak aj z hľadiska prevádzky. Pre obchody bude predstavovať dodatočnú byrokraciu, ktorú s najvyššou pravdepodobnosťou pretavia do svojich cien, teda do cien potravín evidovaných na štátnom webe.
Túto teóriu čiastočne podporil Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu, ktorá združuje popredné obchodné reťazce. Uviedol, že náklady obchodníkov na zapojenie sa do novo vniknutého systému nemusia byť vysoké. Upozornil však na iné riziko, a to riziko zdraženia položiek, ktoré web nebude evidovať.
Vychádza zo situácie, ktorá sa odohrala v Grécku. Vláda evidovala ceny len niektorých jogurtov, pričom tie, ktoré boli sledované, zlacňovali, zatiaľ čo tie, ktoré sledované neboli, zdražovali.
Vlachynský potom upozorňuje na možný scenár, v ktorom spotrebitelia v záujme ušetriť budú nakupovať skôr zahraničné produkty ako tie domáce, čo by predstavovalo vážnu hrozbu pre rentabilitu domácich producentov.
Obavy potom má aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení. Varuje, že ak bude jediným porovnávacím kritériom cena, teda ak web nebude zohľadňovať iné dôležité faktory, ako napríklad kvalitu či krajinu pôvodu, spotrebitelia môžu viac nakupovať lacnejšie, no menej zdravé potraviny, čo môže mať negatívny dopad na ich zdravie, a tým pádom aj kvalitu života.
V konečnom dôsledku tak môže štátny „porovnávač“ cien potravín len zhoršiť problém, ktorý chcel pôvodne vyriešiť.
