Štát pred časom schválil konsolidačný balík, ktorým cieli na zlepšenie stavu verejných financií, resp. zníženie ich deficitu. Konsolidačných opatrení je viacero, no najviac medzi nimi vystupuje vyššia základná sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) a nová transakčná daň, nakoľko pôjde o dva hlavné zdroje príjmov pre štátnu pokladnicu.
Na našom webe sme vás už niekoľkokrát informovali o tom, že mnohé slovenské domácnosti sa budú musieť v dôsledku konsolidácie uskromniť. Ak ste si ale mysleli, že opasky sa budú uťahovať len v budúcom roku, musíme vás sklamať. Ako informuje portál Aktuality.sk, konsolidácia bude pokračovať aj v roku 2026.
Súčasné výpočty hovoria, že pokiaľ chce vláda zastaviť rast štátneho dlhu, jeden rok konsolidačných opatrení nepostačí. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) na základe predloženého návrhu rozpočtu predpokladá, že deficit verejných financií by mohol v budúcom roku klesnúť na 4,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). To je o trochu menej, než aký deficit predpokladá vláda (4,7 percenta HDP).
Má to ale dôležitú podmienku. Takýto progres vraj bude možný len v prípade, že rezervy na makroekonomické riziká nebudú použité na nové výdavky. Stojí za zmienku, že už teraz hrozia riziká späté s výberom daní a zdravotníctvom.
Štát to potrebuje domyslieť
Ďalším dôležitým faktom je, že v plánovanom rozpočte chýbajú opatrenia, ktoré by pomohli k dosiahnutiu vládnych cieľov stanovených na roky 2026 a 2027. Podľa RRZ bude v tomto smere potrebné konsolidačné opatrenia aplikovať opakovane, a to vo hodnote 1,1 percenta HDP v roku 2026 a 1,9 percenta HDP v roku 2027.
Hoci návrh rozpočtu zahŕňajúci schválené opatrenia prispieva k dlhodobej udržateľnosti, tento ukazovať sa stále nachádza na hranici najvyššieho rizika. To ešte väčšmi zdôrazňuje potrebu prípravy ďalších krokov smerom k stabilizácii verejných financií. Pokiaľ nedôjde k ďalšej konsolidácii, hrozí, že sa v strednodobom horizonte nepodarí udržať nárast dlhu na uzde.
RRZ navyše aj po schválení nového rozpočtu predpokladá, že dôjde k navýšeniu dlho zo súčasných 59 percent HDP na 64 percent HDP. Aby bolo možné situáciu stabilizovať pred koncom volebného obdobia, bude potrebné znížiť deficit na úroveň len 2,5 percenta HDP. Pripomíname, že v budúcom roku sa má deficit znížiť na 4,7 percenta, resp. 4,5 percenta HDP. Rozdiel medzi tým, čo sa chystá, a tým, čo treba, je celkom výrazný. Teda aspoň zatiaľ.
V prípade, že by sa pomocou dlhodobých opatrení podarilo okresať deficit verejných financií na 2,5 percenta HDP, ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti by sa mohol posunúť do pásma stredného rizika.
Veľa otáznikov
Tempo konsolidácie však výrazne ovplyvnia aj európske normy a výdavkové limity. Prijatím balíka s opatreniami by vláda údajne mohla navýšiť limit medziročného rastu výdavkov z 3,8 percenta na 6,9 percenta, čiže o 1,8-miliardy eur. Tieto hodnoty by sa týkali budúceho roku.
Pokiaľ nedôjde k ďalším opatreniam, podľa RRZ hrozí prekročenie nominálnych výdavkových limitov o 114-miliónov eur v roku 2025. V ďalších dvoch rokoch by to však bolo podstatne viac, konkrétne 2,1-miliardy v roku 2026 a 2,6-miliardy v roku 2027.
Z uvedeného vyplýva, že situácia okolo slovenskej ekonomiky má ďaleko od dokonalej. A hoci by nás konsolidačné opatrenia plánované na budúci rok mohli posunúť bližšie k tomuto stavu, zrejme nebudú stačiť. Nateraz nie je isté, aké konsolidačné opatrenia vláda prichystá na rok 2026 či dokonca 2027. Predsa len je na to ešte príliš skoro.
Aké sú plány na budúci rok?
Ako bolo spomenuté, očakáva sa, že vďaka aktualizovanému plánu hospodárenia sa v roku 2025 podarí znížiť deficit verejných financií na 4,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
Podľa rezortu financií dopadne hospodárenie verejnej správy v tomto roku lepšie, než ako udáva schválený rozpočet, a to približne o 250-miliónov eur, resp. 0,2 percenta HDP. Schodok by tak mal dosiahnuť 7,6-miliardy eur alebo 5,8 percenta HDP. Pôvodne sa rátalo so schodkom vo výške 6 percent HDP.
Čo sa týka príjmov verejnej správy, tie by sa mali v budúcom roku vyšplhať na 59,9-miliardy eur alebo 42,8 percenta HDP. Naopak výdavky by mali dosiahnuť 66,5-miliardy eur, čo je ekvivalent 47,5 percent HDP.
23-percentná DPH
Občania pocítia vplyv konsolidačného balíka predovšetkým vo forme vyššej základnej sadzbe dane z pridanej hodnoty (DPH). Tá sa totiž od budúceho roka zdvihne zo súčasných 20 percent na 23 percent. Väčšina tovarov a služieb tak bude od januára citeľne drahšia. Stojí za zmienku, že štát taktiež okresal zníženú sadzbu DPH, konkrétne z 10 percent na 5 percent. Tá bude platiť napríklad pre základné potraviny, avšak momentálne do tejto kategórie spadá relatívne málo položiek.
Zdražieť by potom mali aj energie. Už dlhšie sa hovorí o konci plošného dotovania, čo slovenské domácnosti pocítia najmä na faktúrach za plyn. Najviac si budú priplácať odoberatelia tarify D3, ktorá zahŕňa využívanie plynu na vykurovanie, varenie a ohrev vody. Mesačne by mali ich náklady v tomto smere stúpnuť o približne 38 eur, ročne asi o 456 eur. Vyplýva to z výpočtov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).
Transakčná daň
Čo sa týka transakčnej dane, tú budú platiť právnické osoby, a to z každej učinenej elektronickej transakcie. Sadzba tejto dane je nastavená na 0,4 percenta z každej odoslanej sumy, nikdy sa však neodvedie viac ako 40 eur. Sadzba potom bude platiť aj pre výbery z bankomatov, a to vo výške 0,8 percenta. V tomto prípade už štát nenastavil maximálny limit odvodu.
Je ale možné, že napokon bude nové daňové zaťaženie odsunuté na vedľajšiu koľaj. Ako sme vás informovali v tomto článku, údajne porušuje princípy európskeho práva, pričom pre podnikateľov prestavuje neprimeranú, by až diskriminačnú záťaž.
Upozornila na to slovenská pobočka organizácie International Fiscal Association (IFA), ktorá združuje daňových poradcov, právnikov a vysokoškolských odborníkov.
IFA podotkla, že nakoľko bola transakčná daň schválená Národnou radou (NR) v skrátenom konaní bez riadneho legislatívneho procesu, tento proces nezahŕňal kľúčový analýzu ohľadne súladu legislatívy s medzinárodným daňovým právom.
