Súčasná vláda pod vedením premiéra Roberta Fica už mnohokrát zdôraznila svoje odhodlanie vrátiť slovenskú ekonomiku späť do stavu, ktorý by bolo možné považovať aspoň za stabilný. No zdá sa, že keď sa jej konečne podarí spraviť krok vpred, nastane udalosť, ktorá ju posunie o čosi vzad. Po novom je touto udalosťou hrozba mastných pokút kvôli nedokončeným projektom.
Ako informuje Spravodajský portál RTVS, štátu podľa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) hrozia finančné sankcie v dôsledku meškajúceho dokončenia výstavby priemyselných parkov, a to vo Valalikoch a pri Rimavskej Sobote. Úrad ako príčinu omeškania označuje nerealisticky nastavené ciele.
Neprehliadnite
Daniela Dobáková, hovorkyňa NKÚ, skonštatovala, že pri oboch zmienených parkoch došlo k zlyhaniu obchodných spoločností štátu, ako aj samotného ministerstva hospodárstva, ktoré v kľúčovej pozícii zriaďovateľa nedostatočne plnilo zverené kontrolné úlohy.
Rezort sa bráni, viní predošlú vládu
Pochopiteľne, rezort zastáva iný názor. Meškanie výstavby priemyselných projektov označil za problém, ktorý zdedil po predošlej vláde. Tento argument sme v nedávnej minulosti už počuli viackrát, a to nielen zo strany ministerstva hospodárstva.
Vedenie rezortu k tomu dodalo, že vymenilo manažment štátnych spoločností. Taktiež skonštatovalo, že obidve stavby meškali kvôli vysokej spodnej vode, s ktorou sa vo fáze plánovania nepočítalo.
NKÚ upozornil, že tejto komplikácii sa mohlo predísť učinením dostatočného geologického prieskumu. Stojí za zmienku, že nepripravenosť projektu skritizoval aj jeden investor z Nemecka. Konkrétne upozornil na zásadné neplnenie míľnikov zo strany štátu pri výstavbe priemyselného parku v Rimavskej Sobote. O jeho sťažnosti prehovorila priamo Denisa Saková, ministerka hospodárstva.
Štát môže prísť o milióny eur
Podľa NKÚ hrozia Slovensku za omeškanie dvojice priemyselných parkov vysoké zmluvné pokuty. Konkrétne pri parku v Rimavskej Sobote sa zodpovedný podnik, resp. MH Invest, zaviazal zaplatiť investorovi sumu rovnajúcu sa akejkoľvek strate. Inými Slovami, štát môže v tomto prípade zaplatiť až 14-miliónov eur, čo je ekvivalent asi polovice plánovaných nákladov na výstavbu.
Čo sa týka priemyselného parku Valiliky, pri tom je možná výška pokuty o čosi miernejšia – dosahuje 7,7-milióna eur.
Možnosť vystavenia zmluvných pokút potvrdil aj rezort hospodárstva. Saková však tvrdí, že investori sú v tomto smere zatiaľ benevolentní.
Riešiť musí aj iné sťažnosti
Žiaľ pre štát, priemyselné parky nepredstavujú jediné problémové projekty. Terčom kritiky sa čoraz viac stáva aj nová transakčná daň, ktorú štát plánuje priniesť v budúcom roku ako súčasť konsolidačných opatrení.
Transakčná daň pozostáva z dvoch základných sadzieb. Sadzba vo výške 0,4 percenta sa bude uplatňovať na elektronické transakcie. Vždy sa však odvedie maximálne 40 eur. Druhá sadzba vo výške 0,8 percenta sa bude uplatňovať na výbery z bankomatov. V tomto prípade vláda nestanovila maximálny limit. Platiť ju budú právnické osoby, vrátane jednoosobových eseročiek a samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), čiže živnostníkov.
V čom je problém? Táto daň podľa International Fiscal Association (IFA), ktorá združuje daňových poradcov, právnikov a vysokoškolských odborníkov, porušuje princípy európskeho práva, pričom pre podnikateľov predstavuje neprimeranú, ba až diskriminačnú administratívnu záťaž.
IFA podotýka, že nakoľko bola transakčná daň schválená Národnou radou (NR) v skrátenom konaní bez riadneho legislatívneho procesu, tento proces nezahŕňal kľúčový analýzu ohľadne súladu legislatívy s medzinárodným daňovým právom.
Odborníci považujú túto právnu normu za problematickú, a to vo viacerých bodoch. Komplikáciu predstavuje napríklad to, že sa daň bude vzťahovať aj na bankové transakcie realizované slovenskými podnikateľmi na účtoch v zahraničných bankách. Následkom bude vyššie zdanenie v prípade cezhraničných zúčtovaných nákladov. Konkrétne na tento problém poukázala Renáta Bláhová, prezidentka slovenskej pobočky IFA a partnerka BMB Partners TAXAND.
Asociácia deklaruje, že vyššie zdanenie cezhraničných zúčtovaní nákladov v porovnaní s domácimi zúčtovaniami, predstavuje z hľadiska Zmluvy o fungovaní EÚ neprimeranú a diskriminačnú administratívnu záťaž.
Aby toho nebolo málo, celkový vplyv transakčnej dane má byť v rozpore s voľným pohybom kapitálu v rámci EÚ. Ten zakazuje všetky obmedzenia, ktoré sa týkajú ohybu kapitálu medzi členskými krajinami.
Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku na tomto odkaze.
