Od budúceho roka začne na Slovensku úradovať konsolidačný balík. Štát pred časom schválil prísne opatrenia, ktoré by mali priniesť ozdravenie verejných financií, presnejšie zníženie ich deficitu. Ukázalo sa však, že niektoré náležitosti novej legislatívy boli chybné, prípadne rovno sporné s európskym právom. V týchto dňoch sa tak rokuje o náležitých zmenách.
Ako informuje Spravodajský portál RTVS, rokovania by mali priniesť aj úpravy štátneho rozpočtu. Diskusie konkrétne na túto tému budú prebiehať dnes, čiže vo štvrtok 28. novembra. Včera sa rokovalo o úpravách týkajúcich sa transakčnej dane a vyššej dane z pridanej hodnoty (DPH).
Neprehliadnite
Opozícia s nastavením konsolidácie zásadne nesúhlasí. Tvrdí, že vláda pripravuje štátny rozpočet na poslednú chvíľu a obsahuje množstvo chýb. Svedčiť to má o chaose a nekompetentnosti. Koalícia zase deklaruje, že vypočula ohlasy občanov a neziskový sektor.
Štát v budúcom roku zvýši základnú sadzbu DPH zo súčasných 20 percent na 23 percent. V dôsledku navýšenia až o 3 percentuálne body dôjde k zdraženiu množstva tovarov a služieb. Výnimkou budú len niektoré tovary a služby, ktorým bola priradená osobitná sadzba. Patrí sem napríklad sadzba vo výške 5 percent, ktorá sa bude vzťahovať na základné potraviny. 23-percentná DPH má v budúcom roku predstavovať primárny zdroj príjmu pre štátnu kasu.
Transakčná daň predstavuje nový typ odvodu pre právnické osoby. Odvádzať sa bude z každej transakcie a výberu hotovosti z bankomatu. V prípade elektronických transakcií bola sadzba stanovená na 0,4 percenta. Z každej transakcie sa však nikdy neodvedie viac ako 40 eur. V prípade výberov hotovosti z bankomatu bola stanovená sadzba 0,8 percenta, a to bez maximálnej výšky odvodu.
Vyššia DPH a transakčná daň majú v budúcom roku predstavovať dva hlavné zdroje príjmu pre štátnu kasu. V tomto období má vláda za cieľ okresať deficit verejných financií na ekvivalent 4,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
Zmeny transakčnej dane
Včerajšie rokovania poslancov Národnej rady (NR) SR priniesli kľúčové úpravy transakčnej dane, ktorá je považovaná za najkontroverznejšie opatrenie konsolidačného balíka. Podľa viacerých odborníkov totiž bolo jej prvotné nastavenie v rozpore s európskym právom, čo by mohlo viesť k vážnym komplikáciám.
Po novom budú od tohto daňové zaťaženia oslobodené niektoré mimovládne organizácie. Štát sa rozhodol rozdeliť tieto organizácie na dve skupiny, a to politické a verejnoprospešné. Politické organizácie budú mať povinnosť hradiť transakčnú daň. Verejnoprospešným organizáciám, ako sú napríklad charitatívne organizácie, táto povinnosť nevznikne.
Ladislav Kamenický (Smer-SD) minister financií, uviedol, že došlo k definovaní neziskového sektora, ktorý bude oslobodený od transakčnej dane. Bude však uložená podmienka, aby sa príslušné organizácie preukázali svojimi stanovami, že sa skutočne zaoberajú činnosťou, na základe ktorej im vzniká nárok na oslobodenie.
Opozícia označuje transakčnú daň za najhorší prvok konsolidačného balíka, ktorý je naviazaný na zákon roka – štátny rozpočet. Táto daň má byť ekonomicky škodlivá a ťažko realizovateľná. Na jej adresu sa vyjadril aj Marián Viskupič (SaS), poslanec NR SR. Skonštatoval, že zmienené rozdelenie mimovládnych organizácií len dokazuje nezmyselnosť návrhu zákona. Napriek zmenám ju považuje za nerealizovateľnú, k čomu dodal, že si bude vyžadovať ďalšiu a ďalšiu novelu.
Zmeny vyššej DPH
Pokiaľ ide o zmeny v rámci 23-percentnej DPH, štát rozhodol o zaradení bezlepkového pečiva a bezlepkových múk do kategórie potravín podliehajúcej zníženej, resp. 5-percentnej sadzbe DPH. Kamenický k tomu uviedol, že sa pôsobnosť nedá rozširovať do veľkej miery, a to vzhľadom na možné dopady. „Toto“ by vraj štátnu kasu malo stáť okolo 5,7-milióna eur.
Jozef Hajko (KDH), poslanec NR SR, taktiež skritizoval vykonávanie takto dôležitých zmien na posledných chvíľu. Prišli totiž len deň pred zahájením rokovaní o štátnom rozpočte.
Koalícia si však za úpravami aj za konsolidáciou ako takou pevne stojí. Tvrdí, že zmeny boli v uvedených prípadoch nutné.
Podľa poslanca Jána Ferenčáka (Smer-SD) samotná konsolidácia nie je výmysel, ale dôsledok, ktorý je pred nami, a dôsledok hospodárenia predošlej vlády. S týmto vyjadrením nesúhlasí napríklad Štefan Kišš (PS), ktorý podotkol, že pre nezodpovednosť vlády a ich nevôli je deficit verejných financií rovnaký. Doplnil, že štátny dlh bude naďalej rásť aj napriek tomu, že vláda sľubuje jeho stabilizáciu.
Dnes štát rokuje o rozpočte
Nakoľko sa o zmenách v rámci štátneho rozpočtu ešte len rokuje, nevieme, čo presne prinesú. Určitú predstavu nám však ponúka nedávne stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2025. Vládu v ňom upozornil na viaceré riziká plynúce zo súčasného nastavenia konsolidácie. Týkali sa viacerých dôležitých oblastí, a to sociálnej, environmentálnej, vzdelávacej a zdravotníckej.
Za veľké riziko považuje extrémnu výšku starobných dôchodkov – v budúcom roku má dosiahnuť vyše 10-miliárd eur. V dôsledku toho bude musieť štát poskytnúť Sociálnej poisťovni (SP) finančnú pomoc v hodnote až 2,75-miliardy eur. Súbežne upozorňuje na nákladovosť 13. dôchodkov. Na tie má byť v budúcom roku vynaložených až 920-miliónov eur. Významnú finančnú záťaž potom predstavujú aj predčasné starobné dôchodky, ktorých náklady majú v budúcom roku stúpnuť na 560-miliónov eur
A to nie je všetko. NKÚ ďalej poukázal na skutočnosť, že až 13 najväčších štátnych nemocníc vykazuje dlh viac ako miliardu eur. Je nutné podotknúť, že zhruba polovica z tejto čiastky predstavuje dlh voči SP.
