Život na Slovensku je z finančného hľadiska čoraz náročnejší. Od budúceho roka navyše začne platiť vyššia sadzba základnej dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorá povedie k zdraženiu mnohých tovarov a služieb. Postupne sa však ku nám dostávajú aj dobré správy, ktoré hovoria o blížiacom sa znižovaní kľúčových nákladov. S jednou takou po novom prichádza Európska centrálna banka (ECB).
Ako píše portál Aktuality.sk, miera inflácie v rámci eurozóny v minulom mesiaci výrazne klesla, a to na na 1,8 percenta. Ide o dôležitý úspech, nakoľko sa toto číslo nachádza pod vytýčenou hranicou ECB, resp. pod 2 percentami.
Neprehliadnite
Na základe tejto skutočnosti analytici očakávajú reťazovú reakciu, vrátane kontinuálneho znižovania úrokovej sadzby z vkladov o štvrtinu percentuálneho bodu. ECB by ho mala po prvýkrát oznámiť budúci týždeň a následne na každom zasadnutí až do marca budúceho roku.
Dočkáme sa zlacňovania
Pôvodne o tom informovala agentúra TASR, a to na základe správy portálu Bloomberg. Experti, ktorí sa zúčastnili prieskumu Bloomberg News, predpokladajú aj ďalšie dve zníženia, ku ktorým by malo dôjsť v júni a decembri budúceho roku. Výsledkom vraj bude pokles referenčnej sadzby na 2 percentá. Stojí za zmienku, že podľa výsledkov predošlého prieskumu sa mal cyklus uvoľňovania menovej politiky zo strany ECB skončiť v septembri 2025, a to na referenčnej sadzbe vo výške 2,5 percenta.
Zmena očakávaní má odzrkadľovať tzv. rekalibráciu na finančných trhoch, pričom podnietiť ju mali údaje odkazujúce na neistú situáciu v ekonomike a svižnejšiu dezinfláciu v rámci eurozóny. Hugo Le Damany a Francois Cabau z AXA Investment Managers uviedli, že ECB dosiahla v rámci inflácie dvojpercentný cieľ oveľa rýchlejšie, než sa očakávalo, čo by malo viesť k rýchlejšiemu znižovaniu úrokových sadzieb v dohľadnej dobe.
Výsledky zmieneného prieskumu ďalej hovoria, že zhruba dve tretiny opýtaných očakávajú zníženie kľúčového úroku o 25 bázických bodov už 17. októbra. Pre lepšie porozumenie, bázický bod je jedna stotina percentuálneho bodu. Zvyčajne sa tento pojem používa pri určovaní úrokových mier a výnosových mier finančných nástrojov.
Táto skupina respondentov taktiež očakáva, že Rada guvernérov v ten istý dátum oznámi, že bude udržiavať reštriktívnu politiku tak dlho, ako to bude potrebné, a to konkrétne na obmedzenie rastu inflácie v strednodobom horizonte na hranici nanajvýš rovnej 2 percentám. Predstavitelia ECB totiž upozornili, že v dohľadnej dobe môže inflácia opäť rásť z dôvodu pretrvávajúcich tlakov v sektore služieb.
Pretrvávajúca neistota
Odborníci taktiež zdôrazňujú, že hoci znižovanie úrokov naznačuje pozitívne vyhliadky na budúcnosť európskej ekonomiky, v priestoroch ECB stále pretrváva značná neistota, pokiaľ ide o vývoj inflácie v roku 2025. Ten je totiž celkom nevyspytateľný. Predsa len ešte v septembri centrálna banka rátala so scenárom, v ktorom sa mal inflačný cieľ dosiahnuť až v posledných mesiacoch 2025.
Taktiež treba poukázať na skúsených ekonómov, ktorí varujú pred kopiacimi sa rizikami. Mnohí analytici sa domnievajú, že pokles inflácie pod cieľovú úroveň v strednodobom horizonte v skutočnosti predstavuje horší scenár, než jej prekročenie.
Riziko potom majú predstavovať aj neustále tlaky na mzdy. Napríklad zamestnanci nemeckého verejného sektora cielia na navýšenie platov o 8 percent, a to aj napriek tomu, že ekonomiky krajiny je už druhý rok v poklese. Súbežne sa taktiež vytráca nádej ako na oživenie globálneho obchodu, tak aj na oživenie výdavkov a investícií domácností.
Napokon respondenti poukazujú na geopolitické a ekonomické riziká, ktoré môžu byť výsledkom návratu Donalda Trumpa na post prezidenta Spojených štátov.
