Ceny mnohých tovarov a služieb na Slovensku rastú. Aj z tohto dôvodu si čoraz viac Slovákov pýta od bánk úvery. To by nebol až taký problém, keby sme nepatrili medzi krajiny eurozóny s najvyššími úrokovými sadzbami. V tomto smere sme výrazne nad priemerom, čo nie je zrovna priaznivá štatistika.
V auguste na Slovensku dosiahla priemerná úroková miera na nové úvery výšku 9,8 percenta, zatiaľ čo priemerom v rámci eurozóny bola 7,8-percentná miera. Hoci nemáme najvyššie úroky – tento titul pripadá pobaltským štátom – patríme do tej horšej skupiny, píše portál Aktuality.sk na základe informácií TASR.
Ak by ste hľadali vhodnú krajinu podľa najnižších úrokových mier na úvery, zaujalo by vás Francúzsko, Belgicko, Luxembursko, Chorvátsko, Cyprus alebo Malta. Vyplýva to z poznatkov Ivany Brziakovej, vedúcej oddelenia menovej a finančnej štatistiky Národnej banky Slovenska (NBS).
Úroky sú vysoké, úvery však stále rastú
Zaujímavosťou je, že hoci nemáme nízke úrokové miery, spotrebiteľských úverov na Slovensku pribúda. V medziročnom porovnaní mali vykázať rast o vyše 8 percent (8,1 percenta). Najviac vraj volíme úvery s dobou splatnosti dlhšou ako 5 rokov. Pokiaľ ide o priemerný mesačný rast, ten sa v tomto roku vyšplhal na 4,17 percenta.
Je zrejmé, že Slováci pri voľbe úvery berú ohľad predovšetkým na výšku úrokových sadzieb. Dokazuje to skutočnosť, že výrazný podiel majú úvery s fixáciou na obdobie 5 až 10 rokov, ktoré sa zvyčajne ponúkajú s nižšími úrokovými sadzbami.
Zlyhaných úverov pribúda pomenej
Brziaková vysvetlila, že jednou z hnacích síl dopytu po úveroch je očakávaný nárast cien. Ako zrejme viete, vláda nedávno schválila konsolidačný balík, ktorý obsahuje množstvo prísnych ekonomických opatrení. Hlavným bodom je navýšenie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) zo súčasných 20 percent na 23 percent. V dôsledku tejto zmeny dôjde k rastu cien mnohých tovarov a služieb, vrátane potravín a energií.
V súvislosti s rastom úverov však Brziaková spomenula aj postupné zlepšovanie finančnej situácie slovenských domácností, čo môže v spojitosti s predošlým odsekom vyzerať sporne. Zrejme však túto informáciu založila na štatistike, ktorá vypovedá o klesajúcom podiele zlyhaných úverov na celkovom stave poskytnutých úverov. Ten v auguste tohto roku dosiahol 7,1 percenta, pričom od januára sa mal zvýšiť len o 0,26 percentuálneho bodu.
Z dostupných informácií ďalej vyplýva, že pri poskytovaní nových úverov na spotrebu jednoznačne prevládajú čisté nové úvery nad znovu prerokovanými úvermi. V auguste si nové úvery pripísali podiel 63,4 percenta, teda viac ako dve tretiny. Ich priemerný mesačný nárast mal v období od januára do augusta minulého roku činiť 1,78 percenta. V tomto roku sa priemerný mesačný nárast odhaduje na necelé 4 percentá (3,98 percenta).
Slováci si teda požičiavajú stále viac, pričom cielia predovšetkým na úvery s čo najnižšou úrokovou mierou. Nemožno vylúčiť, že v budúcom roku bude tempo rastu úverov ešte vyššie, nakoľko práve v tomto období vstúpi do platnosti zmienený konsolidačný balík. V dôsledku 23-percentnej základnej sadzbe DPH, ako aj ukončenia plošného dotovania cien energií, ktoré postihne najmä domácnosti využívajúce plyn na vykurovanie, varenie a ohrev vody, bežným domácnostiam ostane menej voľných finančných prostriedkov na iné potreby.
Vlastníme menej, než koľko dlžíme
Pokiaľ ide o finančnú situáciu priemerného Slováka, správa medzinárodnej poisťovacej skupiny Allianz, na ktorú poukázala aj Konfederácia odborových zväzov (KOZ) Slovenskej republiky, tvrdí, že Slováci majú po pandémii koronavírusu, energetickej kríze a vysokej inflácií absolútne najnižší finančný majetok spomedzi vybraných krajín EÚ.
Priemerný Slovák podľa skupiny Allianz vlastní finančné aktíva v hodnote 9 160 eur. Napríklad v takej Českej republike vlastní priemerný občan finančné aktíva v hodnote 31 910 eur, čo predstavuje viac ako 3-násobný rozdiel. Veľmi dobre sú na tom aj Slovinci, kde hodnota priemerného finančného majetku činí 28 970 eur, či Maďari, ktorých finančný majetok dosahuje v priemere 22 860 eur. Bližšie máme k Poľsku, v ktorom priemerná výška finančného majetku dosahuje 13 570 eur.
Ďalším smutným faktom je, že v pomere k vlastnenému finančnému majetku majú Slováci extrémne vysoké dlhy. V tomto smere sme v rámci EÚ druhí najhorší, hneď po Estónsku.
Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
