Moderné technológie prinášajú kopu možností, ako zlepšiť chod každodenného života ľudí. No žiaľ, nie všetci majú v úmysle zužitkovať technologický pokrok na čestné účely. Nájde sa aj kopa podvodníkov, ktorých cieľom je jediné – pomocou technológií oklamať nič netušiace obete, čiže od nich získať citlivé informácie alebo peniaze. V horšom prípade oboje.
Na ďalší takýto podvod, ktorý sa aktuálne šíri po Slovensku, upozornila známa bezpečnostná firma ESET, a to spoločne s VÚB bankou, informuje denník Teraz.sk. Konkrétne ide o podvod opierajúci sa umelo vytvorené, tzv. deepfake videá.
Vynikajúca šanca pre investovanie
Podvod je to naozaj zákerný, nakoľko zneužíva overenú taktiku, a to apel na autoritu. Vo videách útočníci imitujú známe osobnosti, prípadne riaditeľov firiem. Ondrej Kubovič, špecialista z ESETu, vysvetlil, že používajú overené a účinné psychologické triky. Videá sú taktiež vyhotovené v miestnom jazyku a cieľové publikum lákajú na vidinu významného zárobku.
Spočiatku sú podvodníci ochotní poskytnúť prínosné investičné rady, čo mnohí pochopia ako unikátnu príležitosť. V skutočnosti sa ale ktovieakých rád nedočkajú. Namiesto toho sú podvodníkmi otravovaní neustálymi telefonátmi, pričom nezvyčajné vraj nie je ani citové vydieranie.
Podvod je hrozivo úspešný
Radomír Adamkovič z VÚB banky dodal, že ľudia čoraz častejšie prichádzajú o svoj finančný majetok práve v dôsledku falošných ponúk týkajúcich sa investovania do cenných papierov alebo kryptomien. Podvodníci majú byť natoľko sofistikovaní, že svoje obete pripravujú aj na kontrolný telefonát zo skutočnej banky.
Tá môže v prípade podozrenia z nekalej aktivity kontaktovať majiteľa daného bankového konta, aby sa uistila, že je všetko v poriadku. Obeti je do hlavy vtlačený presný scenár, ktorým má na takýto kontakt reagovať slovo po slove. Dokonca sú útočníci schopní presvedčiť obeť, že cieľom zásahu banky nie je ochrana, ale zmarenie šance na lepší život.
Štatistiky VÚB banky ďalej prezrádzajú, že podvodov, ktoré sa opierajú o platobné karty, sú čoraz menej úspešné. Nezdariť sa ich má až 83 percent. V prípade podvodov týkajúcich sa online transakcií je však už miera neúspešnosti podstatne nižšia – 66 percent. To znamená, že zhruba jeden z troch takýchto podvodov sa podarí úspešne dokonať.
Imúnne nie sú ani firmy
Cieľmi útočníkov pritom nie sú len bežní ľudia, ale aj spoločnosti. Na tie sa zvyčajne sústreďujú útoky typu BEC a CEO. Útok typu BEC využíva postup známy ako phishing, vďaka ktorému podvodníci získajú prístup do e-mailovej komunikácie danej. Jednoducho cez e-mailovú správu zašlú firme správu v mene určitého dodávateľa, ktorá požaduje zaplatenie určitej faktúry. V prípade, že firma faktúru zaplatí, peniaze prídu na účet útočníkov.
Pokiaľ ide o podvod typu CEO, ten funguje veľmi podobne. Rozdiel je de facto len v tom, že sa útočníci vydávajú za šéfa firmy alebo manažéra pobočky. Ako prvý, tak aj druhý prípad zneužíva apel na autoritu.
Čo sa týka phishingových útokov využívajúcich SMS, resp. textové správy, tie sú podľa odborníkov na ústupe. Ako bolo zmienené v úvode, technologický pokrok umožňuje podvodníkom takmer neustále inovovať a zdokonaľovať svoje postupy.
Podvod na seniorov
Len včera sme vás pritom informovali o inom zákernom útoku, ktorý cieli na početnú a zraniteľnú skupinu Slovákov. Útočníci zasielajú seniorom SMS správy, v ktorých sa prezentujú ako ich rodinní príslušníci. Cielia teda na ľudí, ktorí zvyčajne nie sú dôkladne oboznámení s rozličnou náturou kybernetických podvodov, a teda im dokážu výrazne ľahšie naletieť.
Zvyčajne útočníci pod identitou rodinného príslušníka rozvíjajú konverzáciu a následne požiadajú adresáta o zaslanie citlivých údajov, prípadne rovno o zaslanie finančných prostriedkov.
