Štát je aktuálne v procese konsolidácie verejných financií, ktoré majú byť po predošlej vláde v žalostnom stave. Na našom webe sme vás už informovali o niekoľkých spôsoboch, akými plánuje svoj úmysel docieliť. Samozrejme, nie každý s nimi súhlasí. A nehovoríme pritom len o občanoch, ale aj opozičných politických stranách. Ako píše denník Teraz.sk, jedna z nich si myslí, že štát chce až príliš šetriť na svojich občanoch, pričom sám o sebe sa chce uskromniť len minimálne.
V posledných dňoch až týždňoch sme sa dopočuli o viacerých opatreniach, ktoré štát prijal v rámci snahy skonsolidovať verejné financie. Asi najviac zarazilo zdvihnutie dane z pridanej hodnoty (DPH). Robert Fico skorej tohto mesiaca oznámil, že základná sadzba dane sa zdvihne zo súčasných 20 percent na 23 percent. To znamená celkom výrazné všeobecné zdraženie tovarov, vrátane potravín. Hoci bolo súbežne oznámené okresanie zníženej sadzby dane (z 10 percent na 5 percent), ktorá sa má vzťahovať na základné potraviny, do tejto skupiny v súčasnosti spadá veľmi málo položiek. Ostatné potraviny a energie budú podliehať novej daňovej sadzbe vo výške 19 percent.
Neprehliadnite
Potravinárska komora Slovenska (PKS) ešte pred tlačovou konferenciou, v rámci ktorej bolo definitívne oznámené zvýšenie sadzby DPH, varovala, že tento krok môže viesť k výraznému navýšeniu nákladov slovenských domácností. Už teraz pritom máme najdrahšie potraviny spomedzi všetkých krajín V4 (Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko).
Okrem toho sa máme pripraviť aj na zvýšenie cien energií, pod čo sa podpíše ukončenie plošného dotovania cien energií. Po novom sa bude pomáhať len adresne.
Ako sme vás informovali v článku na tomto odkaze, Jozef Holjenčík, predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), v diskusnej relácii na TA3 podotkol, že je prirodzené očakávať zvýšenie cien, nakoľko rastú náklady na prácu a komodity. Úrad taktiež vypracoval analýzu na základe súčasných trhových podmienok, ktorá ponúka ako-takú predstavu o tom, o koľko v budúcom roku zdražie plyn. Odberatelia v tarife D1, ktorá zahŕňa využívanie plynu len na varenie, by sa mali pripraviť na mesačné navýšenie nákladov zhruba o 1 euro, resp. ročne o 14 eur. Tento príklad má zahŕňať aj zmienenú 23-percentnú DPH.
Horšie to bude v prípade ostatných taríf. Domácnosti, ktoré využívajú plyn nielen na varenie, ale aj na ohrev vody, zaznamenajú mesačné navýšenie nákladov o približne 16 eur. Za rok by to malo byť necelých 200 eur. Pokiaľ ide o tarifu D3, ktorá zahŕňa aj vykurovanie, pri tej mesačné náklady stúpnu o asi 38 eur, čo v prepočte vychádza na zhruba 456 eur ročne.
A aby toho nebolo málo, štát plánuje zarobiť aj na motoristoch. Od budúceho roka sa totiž majú upraviť ceny diaľničných známok. Najviac to pocítia tí, ktorí si plánujú kúpiť známku s ročnou, resp. 365-dňovou platnosťou. Jej cena sa má totiž zdvihnúť zo 60 eur rovno na 90 eur. Zdražieť potom má aj známka s 1-dňovou platnosťou, a to z 5,40 eura na 8,30 eura. Pokiaľ ide o mesačnú známku, jej cena vraj ostane nezmenená (17 eur). 10-dňová známka by mala byť lacnejšia o 1,2 eura (10,80 eura namiesto 12 eur).
Štát by mal šetriť aj na sebe, tvrdí opozícia
Aj opozičné politické strany súhlasia s tým, že je potrebné skonsolidovať verejné financie. Nesúhlasia však so spôsobmi, ktoré si pre dosiahnutie tohto cieľa zvolila súčasná vláda. Konkrétne predstavitelia Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) v piatok vyzvali vládu, aby začala šetriť na sebe, a to ešte pred koncom tohto roku.
Jozef Hajko, poslanec KDH, uviedol, že keby štátna správa ušetrila do konca roka 10 percent zo svojich výdavkov, čo vraj nie je nereálny cieľ, dosiahla by sa tým úspora až 400-miliónov eur. To má byť zhruba polovica z toho, čo chce súčasná vláda vybrať na zvýšenej sadzbe DPH od občanov. Tieto údaje vychádzajú z výpočtov opozičnej strany. Hajko doplnil, že by stačilo schváliť len jedno stručné uznesenie, ktoré by zaviazalo jednotlivé rezorty k šetreniu.
Martin Štuk, odborník KDH na verejnú správu, poznamenal, že pred koncom roka ministerstvá evidujú výrazný nárast výdavkov. V ich rozpočtoch však majú byť rôzne rezervy, ktoré by s ohľadom na aktuálnu ekonomickú situáciu bolo vhodné využiť. Štát vraj môže ušetriť napr. na výdavkoch na tovary a služby, na energiách, softvérových licenciách, centralizácii verejného obstarávania či minimalizácii externých služieb.
Napriek nemalému potenciálu, ktorý sa spriada s úsporou na konte štátu, však podľa Hajka o ňom nikto nehovorí. Doplnil, že sa hovorí len o tom, ako chce štát v budúcom roku vybrať od obyvateľov, podnikateľov, zamestnávateľov a zamestnancov navyše 2,7-miliardy eur. Z tejto čiastky má až 60 percent spadnúť na plecia bežných ľudí a 35 percent na plecia podnikateľov. To znamená, že štát na samom sebe plánuje ušetriť len okolo 5 percent.
KDH je toho názoru, že vláda by mala stiahnuť aktuálny návrh konsolidačného balíčka, o ktorom parlament roku v skrátenom legislatívnom konaní. Predložiť by ho mala neskôr, a to spolu s návrhom rozpočtu na budúci rok. V prípade, že tak vláda nespraví, hnutie vraj má v zásobe viacero pozmeňujúcich návrhov. Týkať sa majú aj kontroverznej dane z finančných transakcií.
