Ľudstvo už od nepamäti tápa nad otázkou, či sme vo vesmíre sami, teda či je Zem jedinou planétou, na ktorej jestvuje život. V tomto smere existuje mnoho teórií. Niektorí veria, že život na našej planéte je čírou náhodou či zázrakom, k akému nikde inde zatiaľ nedošlo. Iní zase veria, že vesmír je jednoducho príliš veľký na to, aby sme v ňom boli úplne sami. Aktuálne vyzerá byť pravdivejšia tá druhá teória, nakoľko sa vedcom podarilo učiniť zlomový objav, a to pod povrchom Marsu, píše server Live Science.
Mars je jedným z človekom najviac skúmaných telies našej slnečnej sústavy. Hoci nemá podmienky na to, aby dokázal hostiť rovnakú formu života, aká je tá na Zemi, môže poskytovať vhodné podmienky pre odolnejšie organizmy, ktorých identita nám zatiaľ nie je známa.
Našli obrovský oceán
Podľa vedcov je jedenou zo základných podmienok pre život voda, teda veria, že kde je voda, tam môže byť život. A na Marse zrejme voda je, a nie zrovna v malom množstve. Sonde InSight, ktorá operuje pod záštitou NASA, sa pod jeho povrchom podarilo identifikovať obrovské zásoby tekutiny. Vraj je jej toľko, že by dokázala pokryť celú planétu. Je však príliš hlboko na to, aby sa k nej dalo dostať akýmkoľvek nám známym spôsobom.
Voda má byť uväznená vo vrstve rozpukaných hornín, konkrétne v hĺbke 11,5 až 20 kilometrov pod povrchovou kôrou Marsu. Dostať sa k nej by si teda vyžadovalo veľmi hlboké vŕtanie. Technológie však napredujú raketovým tempom, takže nemožno vylúčiť, že v určitom bode budúcnosti budeme disponovať nástrojom, ktorý dokáže preklenúť útroby červenej planéty a zistiť, čo presne v sebe ložisko „marťanskej“ vody ukrýva.
Zistenia sondy InSight boli publikované vedcami 12. augusta, a to v magazíne Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS).
Michael Manga, spoluautor sprievodnej štúdie a profesor vied o Zemi a planétach na Kalifornskej univerzite v Berkeley, skonštatoval, že nevidí dôvod, prečo by hlboko skryté vodné zásoby nemohli byť obývateľným prostredím. Vychádza pritom z poznatkov, ktoré máme o temných hĺbkach v našich oceánoch. Tie totiž dokážu hostiť život.
Zatiaľ teda neexistuje jasný dôkaz, že na Marse, resp. pod jeho povrchom, existujú určité formy života. Odhalenie vodných zásob však rozhodne je dôležitým krokom smerom k definitívnemu rozlúsknutiu tejto otázky.
Voda kedysi bola aj na povrchu
Stojí pritom za zmienku, že vedci už dnes majú kopu dôkazov o tom, že voda sa kedysi nachádzala aj na povrchu Marsu. Sondy už niekoľkokrát zaznamenali snímky vyschnutých riečnych kanálov, delt a jazier. Dôvodom, prečo sa voda na povrchu planéty už nenachádza, má byť náhla zmena klímy, ku ktorej vraj došlo zhruba pred 3,5 miliardami rokov.
Nateraz nie je známe, o akú konkrétnu zmenu išlo. Vedci predpokladajú, že vyschnutie vody na povrchu mohlo byť spôsobené náhlou zmenou či stratou magnetického poľa planéty, dopadom veľkého asteroidu alebo vplyvom mikrobiálneho života, ktorý tu kedysi mohol existovať.
Pokiaľ ide o sondu InSight, tá v rokoch 2018 až 2022 skúmala procesy odohrávajúce sa vo vnútri Marsu. Podarilo sa jej dokonca zaznamenať ohromné zemetrasenia, ktoré vraj boli spôsobené nárazmi meteoritov a sopečnou činnosťou.
Vložením týchto údajov do matematického modelu podobného tým, ktoré sa používajú na hľadanie vodonosných vrstiev a ropných ložísk na Zemi, vedci dokázali zmapovať vnútro Marsu, teda približne vypočítať hrúbku kôry, hĺbku jadra, jeho zloženie, ako aj teplotu plášťa.
Vsiakla sa do vnútra
Konkrétne skúmanie kôry odhalilo, že je s vysokou pravdepodobnosťou tvorená rozdrobenými vyvrelými horninami, ktoré obsahujú viac než dostatok vody na naplnenie všetkých (bývalých) oceánov na Marse. To naznačuje, že v skutočnosti sa voda pred miliardami rokov nestratila vo vesmíre, ale vsiakla do hlboko do vnútra planéty.
Ako však bolo spomenuté, ľudstvo zatiaľ nedisponuje dostatočnými kapacitami na to, aby sme na Marse mohli vyvŕtať dierku o hĺbke cez 11 kilometrov.
Čo sa týka hľadania známok života na povrchu Marsu, túto úlohu má na svedomí rover Perseverance, ktorý sa po planéte premáva už od roku 2021, pričom skúma povrch krátera Jezero a snaží sa o zbieranie geologických vzoriek. NASA vraj pôvodne plánovala, že misiu s cieľom získať vzorky odštartuje v roku 2026, no kvôli komplikáciám v rozpočte sa tento termín posunul až na rok 2040. Súbežne však rokuje so súkromnými spoločnosťami, ktoré by mohli pomôcť k urýchleniu misie, teda jej realizácii v skoršom termíne.
