To, že kradnúť sa nemá, vie asi každý slušne vychovaný človek. Napriek tomu to však niektorí z nás robia, a to aj na pravidelnej báze. A žiaľ, po novom sa tento problém rapídne rozmáha. Slováci v obchodoch kradnú čoraz viac a častejšie, pričom využívajú jeden kľúčový nedostatok v Trestnom zákone. Predajcovia preto zo situácie nevinia ani tak samotných zlodejov, ale skôr štát. Téme sa venuje spravodajský portál STVR.
Slováci majú kradnúť rôzne druhy tovarov. Niektorí preferujú elektroniku, niektorí oblečenie, niektorí zase potraviny. Tento problém má byť natoľko rozšírený, že sa dopracoval aj do televíznych správ. A to už o niečom svedčí.
Ako bolo spomenuté v úvodnom odseku, predajcovia prikladajú vinu štátu, resp. nastaveniu trestných kódexov, ktoré vláda nedávno zmenila. Pochopiteľne, rezort spravodlivosti toto obvinenie odmieta, pričom argumentuje tvrdením, že nie je podložené žiadnymi štatistikami, ktoré by ho opodstatňovali.
Nie trestný čin, ale len priestupok
Konkrétne obchodníci narážajú na položku v trestných kódexoch, ktorá stanovuje, že krádež tovaru, ktorého hodnota neprevýši 700 eur, nie je považovaná za trestný čin, ale len za priestupok. Peter Vaľo, generálny riaditeľ športovej predajne EXIsport, skonštatoval, že túto medzeru využívajú dokonca aj učiteľky či ľudia v oblekoch. V prípade prichytenia a následnej otázky ohľadne dôvodu ich činov majú odpovedať, že kradnú preto, lebo môžu.
Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) tvrdí, že žiadny páchateľ nejde kradnúť s tým, že si so sebou vezme Trestný zákon a pozrie si, aká je výška škody a ukradne napríklad telefón, ktorý má hodnotu 490 alebo 690 eur. Obvinenia predajcov, že zvýšený výskyt krádeže súvisí s novelizáciou trestných kódexov, označil za veľmi predčasné.
Doplnil, že obvinenia taktiež nie sú podložené oficiálnymi štatistikami. Predajcovia pritom varujú, že ľudia kradnú už aj v organizovaných skupinách. Podľa Daniela Krakovského, predsedu Iniciatívy slovenských maloobchodníkov, novela Trestného zákona de facto legitimizovala organizované skupiny, ktoré sa vyslovene zameriavajú na tento typ podnikania. Tieto skupiny operujú prostredníctvom jednotlivcov kradnúcich vyhliadnutý tovar, ktorý je následne v danom reťazci ďalej speňažený. Dodáva, že týmto organizáciám dnes nehrozí prakticky žiadny postih.
Opozícia chce vyššie pokuty
K situácii sa vyjadrila aj opozícia, ktorá taktiež prikladá vinu zmene trestných kódexov. Zlodejov má lákať najmä posunutie hranice škody, podľa ktorej sa posudzuje, či je krádež trestným činom, alebo len priestupkom, ktorý sa zvyčajne spája s miernejšími trestmi.
Martina Kolíková (SaS), bývalá ministerka spravodlivosti, uviedla, že za 700-eurovú krádež nemôže byť uložená 300-eurová pokuta. Tento systém označila za výsmech a zdôraznila, že opozícia príde s návrhom, aby pokuta dosahovala výšku aspoň tisíc eur.
Zuzana Števulová (PS) k domu dodala, že padlo rozhodnutie navýšiť pokutu na 1 400 eur, čo je dvojnásobok najvyššej hodnoty, kedy je ešte krádež klasifikovaná ako priestupok a nie trestný čin. Minister spravodlivosti v tomto smere pripustil, že pokuty by skutočne mohli byť vyššie, konkrétne že by mohli dosahovať takej sumy, ktorá by ľudí odradila od majetkového zločinu.
