Ako zrejme viete, Európska únia (EÚ) nedávno na základe výsledkov antisubvenčného vyšetrovania vedeného Európskou komisiou (EK) zaviedla vyššie clá na dovoz čínskych elektromobilov. Po novom sa šplhajú na takmer 40 percent. Pochopiteľne, Čína s týmto opatrením nesúhlasí a kontinuálne vyjadruje svoj ostrý nesúhlas. A včera, teda v utorok 20. augusta, tak spravila znova, píše denník Teraz.sk.
Treba spomenúť, že aktuálne clá na dovoz čínskych elektromobilov sú len dočasným opatrením. Čoskoro sa ale môžu stať finálnymi. Rozhodnutie o dlhodobo vyšších clách padne v rámci hlasovania všetkých členských štátov, ku ktorému by malo dôjsť v novembri.
Oslabenie Európy a vyššie obchodné napätie
Brusel plánuje uvaliť clá na dovoz čínskych elektromobilov vo výške až 36 percent na obdobie piatich rokov. Podľa Čínskej obchodnej komory pri Európskej únii (CCCEU) ide o neférové použitie obchodných nástrojov, pričom vyjadruje veľkú nespokojnosť a nesúhlas s protekcionistickým prístupom EK.
Súbežne varuje, že nespravodlivé používanie obchodných nástrojov na zabránenie voľného obchodu s elektromobilmi môže v konečnom dôsledku viesť k oslabeniu odolnosti európskeho priemyslu s elektrickým vozidlami, ako aj zvýšeniu obchodného napätie medzi Čínou a EÚ, čo by vyslalo silne negatívny signál globálnej spolupráci.
Prísnejšie sadzby, no nie pre všetkých
EK aj napriek tomu uvádza, že je o svojom postoji voči dotáciám čínskej vlády smerom k elektromobilite presvedčená. Podľa nej by sa mali konečné clá vyšplhať na úroveň 36,3 percenta, čo je len o 1,3 percenta menej, než koľko je súčasná vrchná hranica (37,6 percenta). V prípade automobiliek, ktoré by spolupracovali s Bruselom, by konečné clá mohli dosahovať 21,3 percenta (namiesto 20,8 percenta).
Okrem toho EK v utorok znížila navrhované clo na dovoz elektromobilov Tesla s výrobou v Číne z pôvodných 20,8 percenta na 9 percent. V tejto súvislosti vyslala do čínskych zariadení spoločnosti tím, ktorého cieľom bolo zistiť, ako sa miestne dotácie dotkli jej operácií. Dozvedela sa, že Tesla dostáva od Pekingu nižšie dotácie v porovnaní s čínskymi výrobcami, a teda na ňu nie je potrebné uvaliť vysoké clo.
No hoci poberá nižšie dotácie, stále z nich profituje, napríklad v podobe batérií za nižšie ceny, než je trhový priemer. Z tohto dôvodu sa EK rozhodla navrhnúť už zmienené clo vo výške 9 percent.
Tesla však nie je jedinou spoločnosťou, ktorá sa nateraz vyhýba maximálnej colnej hranici. EK navrhuje nižšie sadzby aj pri BYD, najväčšej čínskej automobilke. V tomto prípade by mala výška cla dosahovať 17 percent (namiesto 17,4 percenta). Ďalej by mali nižšie sadzby platiť aj pre spoločnosti Geely (19,3 percenta namiesto 19,9 percenta) a SAIC (36,3 percenta namiesto 37,6 percenta).
Prečo sú vyššie clá „nutné“?
Rozhodnutie uvaliť vyššie clá na dovoz čínskych elektromobilov vyplynulo z antisubvenčného vyšetrovania, v rámci ktorého EK zistila, že Peking poskytuje domácim, teda čínskym výrobcom, ohromné dotácie, ktoré im umožňujú lacnejšiu výrobu elektrických vozidiel, ako aj expanziu na zahraničné trhy.
Kvôli obavám z poškodenia hospodárskej súťaže a konkurencieschopnosti európskych podnikov sa EÚ rozhodla uvaliť na čínske elektromobily clá vo výške až 37,6 percenta. Čína s tým, pochopiteľne, nesúhlasila a stále nesúhlasí. Ako bolo spomenuté vyššie, tento krok zo strany bloku vníma ako nespravodlivé používanie obchodných nástrojov, ktoré bráni voľnému obchodu.
Dávnejšie pritom čínska strana označila vyšetrovanie vedené Komisiou za podozrivé, nakoľko si žiadala bezprecedentné množstvo informácií. Bezprecedentné potom mali byť aj ich charakterom. Peking sa taktiež vyhrážal protiopatreniami, ktoré budú chrániť vlastné záujmy krajiny. K niektorým už dokonca aj pristúpil.
Sú kontroverzné, no očividne fungujú
Obecne sú nové clá na dovoz čínskych elektromobilov veľmi kontroverznou témou, a to dokonca aj v rámci bloku. Napríklad nemecký zväz automobilového priemyslu (VDA) vyzval EÚ, aby vyššie clá zrušila, nakoľko ich nepovažuje za vhodné obchodné opatrenia. Upozornil taktiež na riziko vzniku špirály protekcionizmu, ktorá by mohla viesť k poškodeniu exportnej výkonnosti Nemecka. Tamojší výrobcovia totiž v Číne predávajú zhruba 100-násobne viac áut, než koľko ich čínski výrobcovia predávajú v Nemecku.
Pokiaľ ide o efektivitu vyšších ciel, tá sa mala prejaviť už júli, kedy vraj počet novo registrovaných čínskych elektromobilov na území EÚ klesol až o 45 percent. Napríklad spoločnosť MG v sledovanom období zaznamenala približne 20-percentný prepad, zatiaľ čo Polestar si pohoršil až o 42 percent. Rástla jedine automobilka BYD, ktorá aj napriek prísnym opatreniam bloku dokázala navýšiť svoj trhový podiel. V tomto prípade však treba opäť poukázať na nižšiu individuálnu sadzbu, ktorú sa podniku podarilo vyjednať.
