Súčasná ekonomická situácia na území Európskej únie (EÚ) nie je zrovna najpriaznivejšia. Blok sa stále zotavuje z početných kríz, ktoré boli spôsobené dlhoročnou pandémiou koronavírusu a potom vojnou na Ukrajine. Pochopiteľne, zhoršenie stavu neobišlo ani Slovensko, ktoré sa v dôsledku situácie mimoriadne zadlžilo. Teraz je čas podniknúť adekvátne kroky, aby sa tento dlh znížil, ideálne splatil. A áno, pocítime ich aj my, bežní občania.
Ako píše Forbes, vláda už oznámila svoje ambície týkajúce sa znižovania vysokých štátnych deficitov. A asi sa niet čo čudovať, keďže v ich dôsledku voči nám Európska komisia (EK) už zahájila tzv. procedúru s vyšším dohľadom.
Neprehliadnite
Koniec energetickej pomoci
Plán toho, ako by mohol byť štátny dlh postupne okresávaný, bol do istej miery načrtnutý minulý týždeň. Nemálo peňazí chce vláda ušetriť tým, že zruší energetickú pomoc, ktorá pomáhala slovenským domácnostiam lepšie zvládať rastúce ceny energií na svetových trhoch. Inými slovami, vďaka tejto pomoci sme aj napriek zdražovaniu na trhoch mali nastavené ako-tak prijateľné ceny plynu a elektriny.
Táto pomoc sa skončí už budúci rok, čo by sa malo odraziť najmä na faktúrach za plyn. Nateraz nie je isté, koľko presne si budeme priplácať, no podľa dávnejšej predpovede Jána Pištu, analytika zo spoločnosti JPX, by mohla cena za jednu megawatthodinu plynu stúpnuť o 20 až 30 percent.
Pokiaľ ide o ceny elektriny, pri tých by skok nemal byť až tak výrazný. V platnosti je totiž memorandum so Slovenskými elektrárňami, podľa ktorého by sa malo slovenským domácnostiam v roku 2025 dodať okolo 5,5 terawatthodiny energie pri cene 66,70 eura za megawatthodinu. To by reprezentovalo zdraženie o približne 5 percent.
Vláda taktiež hľadá pomoc v rámci verejnej správy, pri ktorej plánuje zmrazenie valorizácie platov. Okrem toho analyzuje možnosti udeľovania niektorých dávok na adresnej báze. Po takýchto dávkach odborníci volajú už veľmi dlho.
Nové daňové sadzby
Zmeny by sa potom mali dotknúť aj odvodov z miezd občanov. V súčasnosti máme platné dve sadzby dane, a to nižšiu na úrovni 19 percent a vyššiu na úrovni 25 percent. Vyššia sadzba ja platná pre všetkých, ktorí ročne zarobia viac ako 41 445 eur.
Vraj nie je vylúčené, že po novom bude zavedená progresívna daň, čo je typ dane, ktorý sa škáluje podľa príjmu danej osoby. Vo všeobecnosti funguje tak, že čím viac osoba zarába, tým viac odvádza a naopak. Alternatívne môžu vzniknúť nové sadzby dane z príjmu, ktoré by postihovali tých najlepšie zarábajúcich Slovákov. Tento krok by mal obohatiť peňaženku štátu až o 78 miliónov eur.
V súvislosti so daňovým zaťažením ešte možno spomenúť plánovanie zdanenia tzv. negatívnych externalít, čo by zahŕňalo napríklad nové ekologické dane, prípadne zvýšenie tých existujúcich.
Samozrejme, v pláne na okresanie štátneho dlhu je oveľa viac položiek. Pokiaľ ide o príjmy do štátnej pokladnice, vláda už schválila navýšenie dane z tabakových výrobkov, ako aj navýšenie dane zo sladených nápojov.
