Viaceré veľké firmy už naplno experimentujú s kapacitami, ktoré im poskytuje umelá inteligencia (AI). Vďaka nej dokážu nielen výrazne vylepšovať svoje produkty, ale aj zvyšovať účinnosť výroby, a teda znižovať náklady. Žiaľ, žiadny pokrok nie je zadarmo. A umelá inteligencia rozhodne nie je výnimkou.
Ako informuje server oPeniazoch.sk, exemplárnym príkladom je Google, ktorý patrí medzi najhodnotnejšie firmy na svete a je jedným z najväčších podporovateľov rozmachu AI. Toto smerovanie sa však javí byť v priamom rozpore s dávnejšou víziou, ktorou bolo (a stále by malo byť) znižovanie emisií skleníkových plynov.
Mali by klesať, no zatiaľ len rastú
Google, podobne ako mnoho ďalších vplyvných spoločností z technologickej sféry, sa zaviazal kontinuálne znižovať svoje emisie a napokon dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Pôvodne ju mal v pláne dosiahnuť do roku 2030. To sa mu ale zatiaľ veľmi nedarí, a to z veľkej časti práve kvôli AI. Len za posledných 5 rokov mali škodlivé emisie giganta stúpnuť až o 48 percent.
Tieto emisie možno pripísať rapídnemu rozširovaniu dátových centier, ktoré sú nevyhnutné ako pre fungovanie umelej inteligencie, tak aj pre jej budúci vývoj. Problém je v tom, že dátové centrá sú veľmi náročné na prevádzku, čiže výrazne zaťažujú životné prostredie.
V priebehu minulého roku mal Google do ovzdušia vypustiť až 14,3 milióna ton ekvivalentu oxidu uhličitého (CO2), čo predstavuje už zmienený 48-percentný nárast, konkrétne v porovnaní s údajmi vykázanými za rok 2019. V porovnaní s rokom predtým je to nárast o 13 percent. Tieto dáta pritom nie sú len-tak nejakou teóriou, zverejnil ich priamo Google vo svojej výročnej správe o vplyve na životné prostredie.
Pokiaľ ide o emisie späté so spotrebou elektrickej energie, tie vlani stúpli o 37 percent, pričom si pripísali štvrtinu celkových emisií, ktoré Google vypustil.
Ciele stále platia
Kate Brandtová, riaditeľka pre udržateľnosť, aj napriek výraznému nárastu emisií tvrdí, že spoločnosť je aj naďalej odhodlaná dosiahnuť ciele vytýčené do roku 2030. Dodala, že emisie skleníkových plynov budú aj naďalej rásť, no následne by mal prísť zlomový bod, kedy vraj začnú klesať a približovať sa k stanovenému cieľu.
V tomto smere možno doplniť, že Google pripustil, že v minulosti „pozastavil“ niektoré projekty zamerané na využívanie čistej, teda bezemisnej energie.
Odborníci majú obavy
AI teda so sebou neprináša len kopu nových možností, ale aj kopu hrozieb. Tento názor zdieľajú viacerí odborníci, ktorí uviedli, že technológia môže predstavovať vážnu hrozbu pre životné prostredie, predovšetkým kvôli svojej energetickej náročnosti a dopadu na zemskú klímu. Len dátové centrá Google mali v roku 2022 spotrebovať až 22,29 TWh (terawatthodín) elektrickej energie, čo je približne tretina množstva energie, ktoré spotrebuje celá Česká republika.
Neprehliadnite
Netreba pritom zabúdať na to, že Google nie je jedinou firmou, ktorá sa činí v oblasti umelej inteligencie. S technológiou pracujú aj iní technologickí giganti a dokonca aj niektoré automobilky. Ide o rastúci trend, čo znamená, že časom bude potrebné vybudovať ďalšie dátové centrá. Tým sa objem škodlivých emisií ešte väčšmi navýši.
Aký bude mať umelá inteligencia konečný dopad na životné prostredie, nevieme. Je však dosť možné, že sa tejto problematike postupne začne venovať viacero kľúčových orgánov, ktoré sa zaoberajú ochranou životného prostredia.
