Slovenský bankový trh sa mení mimoriadne dlho. Banky preto s vyhliadkou na nové daňové zaťaženie, ako aj na stúpajúci trend digitalizácie robia dôležité rozhodnutia. Niekomu však môžu skôr ublížiť, než pomôcť. Počet pobočiek bánk tak výrazne klesne a rovnako tak klesne aj počet zamestnancov, ktorí pre ne pracujú.
Slovenské banky musia rušiť pobočky. Všetko presúvajú do online
Digitalizácia je veľmi často skloňovaný pojem, ktorý výrazne ovplyvňuje bežný „fyzický“ život ľudí. Mnohí sa doteraz spoliehajú na svoju najbližšiu pobočku, kde môžu vybaviť to najdôležitejšie. To však o pár mesiacov nemusí byť také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá.
O prechode do online prostredia svedčí napríklad aj to, že banky neustále zvyšujú ceny za služby spojené s vybavovaním potrieb priamo na pobočke. Chcú tým presvedčiť čoraz viac ľudí, aby to aspoň skúsili vyriešiť cez aplikáciu, internet banking alebo cez telefón.
Slovenská sporiteľňa je naďalej lídrom
Slovenská sporiteľňa napríklad znížila počet svojich pobočiek o 17 %, čo znamená, že otvorených už ostáva „len“ 466 pobočiek. Slovenská sporiteľňa je však najväčšou bankou na Slovensku. Stále je veľmi dobre dostupná, a to aj v menších obciach. Horšie to je so zvyškom.
Zvyšné banky zatvárajú. Hovoria, že kvôli digitalizácii
Taká tatra banka z 81 pobočiek zatvorila 10. Rok 2023 tak uzavrela so 71 pobočkami naprieč Slovenskom, čo už pre mnohých môže predstavovať problém.
Rovnaký príbeh postihol aj VÚB banku, ktorá v roku 2020 zrušila osem pobočiek, no otvorila dve nové kontaktné miesta (v Bratislave). V roku 2021 následne zrušila 19 pobočiek, v roku 2022 ešte ďalšie štyri. Celkovo je tak ostáva 125 pobočiek.
Neprehliadnite
Do partie bánk, ktoré priťahujú opasky, sa pridáva aj ČSOB. Tá mala koncom roka predminulého roka 111 pobočiek, aktuálny rok už bude uzatvárať len s 90 pobočkami. Banka hovorí, že dôvodom nie je šetrenie, ale digitalizácia. Vo výsledku je to pre bežných ľudí úplne jedno. Ak niečo budú potrebovať vybaviť osobne, buď budú cestovať alebo to jednoducho nevybavia.
