Minimálna mzda zamestnancov na Slovensku sa postupne zvyšuje. Jej najbližšie zvyšovanie nás má čakať v roku 2025, pričom k následnému opätovnému zvýšeniu by malo dôjsť v roku 2026. No hoci by si väčšina myslela, že to prinesie skôr pozitíva, poniektorí analytici a zamestnávatelia majú opačný názor. Vo výraznejšom náraste minimálnej mzdy vidia skôr riziká, ktoré môžu negatívne ovplyvniť zamestnanosť, informuje Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR na svojom webe.
V súčasnosti minimálna mzda dosahuje úroveň 750 eur. Od budúceho roku by sa podľa odhadov mala dvihnúť na 816 eur. Potom, v roku 2026, má stúpnuť opäť, a to na úroveň najmenej 60 percent priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov, teda na približne 920 eur. Pre zamestnancov to rozhodne znamená samé pozitíva, no pre zamestnávateľov až tak nie. A práve tento rozpor vraj môže viesť k negatívnym následkom na zamestnanosti.
„Od roku 2026, keď už budú použité nové pravidlá, by sa mala minimálna mzda šplhať na úroveň 920 eur. Ku koncu volebného obdobia, v roku 2027 by sa už mala minimálna mzda šplhať k 1 000 eur, mala by dosiahnuť 969 eur,“ hovorí minister práce Erik Tomáš zo strany Hlas-SD.
Tomáš zároveň zdôraznil, že na minimálnu mzdu sú naviazané aj nočné a víkendové príplatky za prácu, ktoré by mali rásť rovnakým tempom. Okrem toho poukázal na skutočnosť, že európske smernice neurčujú konkrétnu hodnotu minimálnej mzdy v členských štátoch. Podľa odporúčaní by sa však mala pohybovať okolo úrovne 50 percent priemernej mzdy v danom roku.
To znamená, že v určitom rozmedzí si môžu štáty upravovať výšku minimálnej mzdy podľa vlastného uváženia, resp. podľa toho, aké majú ciele. Tomáš taktiež argumentoval, že takýto záväzok má aj naša vláda vo svojom programovom vyhlásení.
Skôr negatíva, ako pozitíva?
Pre zamestnancov predstavuje nárast minimálnej mzdy kopu pozitív. Logicky, keď stúpne minimálna mzda, budú si môcť dovoliť viac, čo sa v súčasnej dobe, kedy všetko akosi zdražuje, nepochybne hodí. Existuje však aj početná skupina ľudí, ktorí predpokladaný nárast minimálnej mzdy odsudzujú či kritizujú. Nebude totiž prospešná pre firmy a zamestnávateľov.
„Ak je cieľom úpravy mechanizmu zvýšenie čistej mzdy nízkopríjmových zamestnancov, bolo by vhodné otvoriť aj tému ceny práce a daňovo-odvodového zaťaženia. Aby výška minimálnej mzdy a jej príplatkov neruinovala zamestnancov v podobe zvýšených nákladov. Taktiež aby zamestnanci mali v čistom reálne viac peňazí,“ uvádza Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR.
Možný nárast minimálnej mzdy skritizoval aj Róbert Chovanculiak, analytik INESS. Konkrétne upozornil na to, že zvyšovanie rastu minimálnej mzdy zhorší situáciu v okresoch, ktoré po ekonomickej stránke zaostávajú za ostatnými. „Vďaka výskumu Ministerstva financií SR vieme, že práve v týchto zaostávajúcich okresoch spôsobilo zvyšovanie minimálnej mzdy najväčšie problémy. Podľa ich štúdie prinieslo v minulosti každé zvýšenie minimálnej mzdy o 5 percent stratu zamestnania pre tisícky ľudí,“ hovorí Chovanculiak.
Neprehliadnite
Rovnako poukázal na situáciu v susednej Českej republike, kde plánujú do konca roka zvýšiť minimálnu mzdu na úroveň 49 percent priemernej mzdy. Slovenskej vláde vraj nestačí ani 49-percentný podiel minimálnej mzdy z roku 2023 k priemernej mzde v tom istom roku. Tvrdí, že vláda chce ďalej zrýchľovať rast minimálnej mzdy aj napriek tomu, že tým môžu ohroziť ekonomickú situáciu menej rozvinutých regiónov. „Ak sa ministrovi práce podarí zvýšiť podiel minimálnej mzdy o ďalšie tri percentuálne body, tak sa podľa odhadov vyšplhá jej podiel na priemernej mzde v roku 2028 na neuveriteľných 55 percent,“ doplnil Chovanculiak.
Ak sa tak stane, Slovensko sa dostane medzi krajiny Európskej únie (EÚ) s najvyššou minimálnou mzdou vzhľadom na mzdovú úroveň.
Len prílišný negativizmus?
Samozrejme, nájde sa aj kopa ľudí, ktorí rast minimálnej mzdy považujú za správny krok s kopou prínosov. Jedným z nich je napríklad Ján Košč z Asociácie sociálno-ekonomických analytikov. Ten tvrdí, že zvýšenie minimálnej mzdy môže pomôcť k zvýšeniu kúpyschopnosti obyvateľov. Vysvetľuje, že základom našej domácej ekonomiky je kúpyschopnosť obyvateľstva, pričom dopyt spätý s touto schopnosťou podporuje tvorbu pracovných miest.
„Teda, ak niekto tvrdí, že v chudobnejších regiónoch by pomohlo zníženie minimálnej mzdy, tak vlastne hovorí, že v týchto regiónoch treba znižovať kúpyschopnosť obyvateľstva, a tým aj zamestnanosť,“ konštatuje Košč. „Podľa aktuálne platného vedeckého konsenzu primerané zvyšovanie minimálnej mzdy v ekonomike neškodí a ak sa niekde nájdu nejaké malé negatívne dosahy, je ich možné naprávať aktívnymi politikami na trhu práce.“
Prečítajte si tiež:
- Kamery za 16 miliónov eur: Slovensko pokropia stovkami kusov. Budú nás strážiť, hovorí ministerstvo
- AKTUÁLNE: Na Slovensko príde nová banka, poznáme detaily!
- Slovákom peniaze ležia v bankách. Mýtus, že na investovanie nemáme dostatok prostriedkov, neplatí
Košč taktiež upozornil, že nie je úplne správne prirovnávať plánovaný rast minimálnej mzdy v Česku s možným rastom na Slovensku. Poukázal pritom na už spomenuté európske smernice, ktoré v súvislosti s minimálnou mzdou udávajú len odporúčania (50 percent priemernej mzdy v danom roku). „V Čechách sa rozhodli pre inú stratégiu a spôsob určovania výšky minimálnej mzdy, ako to máme na Slovensku. Ak si to porovnáme napríklad so Slovinskom, kde v roku 2021 bol podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde 61 percent, tak ide o veľmi neambiciózny a konzervatívny plán.“
