Diaľnice sú skvelé vďaka tomu, že sa ich prostredníctvom dokážeme celkom rýchlo prepraviť na ďaleké vzdialenosti. Koniec koncov, to vyplýva už z ich názvu. Za túto možnosť pritom v nemalej miere vďačíme vysokej maximálnej povolenej rýchlosti. No je dosť možné, že o tento benefit už čoskoro prídu, teda čiastočne. Ako píše server TOPSPEED.sk, v nemalej miere za zníženie rýchlostného limitu na diaľniciach orodujú susední Rakúšania, ktorí po novom svoj zámer podkladajú ďalším argumentom.
Kapitoly článku:
Keď sa spomenie zníženie rýchlostného limitu na diaľniciach, asi väčšina začne rozmýšľať nad otázkou, prečo je niečo také potrebné. Možno vás to prekvapí, ale dôvodom nemusí byť nutne len bezpečnosť. Dôvody často bývajú ekologického charakteru. Znížením rýchlostného limitu sa totiž zníži aj úspora pohonných hmôt, čo vedie k menšej záťaži na životné prostredie.
Ďalší pádny argument
Konkrétne v Rakúsku o znížení rýchlostného limitu diskutujú celkom často, ba až pravidelne. Pochopiteľne, hovoria o ňom najmä politici a aktivisti za ochranu životného prostredia. Po novom však majú čo povedať aj odborníci zo stavebného sektora.
Tí taktiež tvrdia, že zníženie maximálnej rýchlosti na diaľniciach by prinieslo prospech. Ako presne? Napríklad v súčasnosti sú zákruty na diaľniciach navrhnuté pre rýchlosť nanajvýš 130 km/h, na základe čoho sú dimenzované. V prípade, že by sa znížil rýchlostný limit a stavebné normy by sa tejto zmene prispôsobili, okrem zníženia emisií z cestnej premávky by sa taktiež eliminovali škodlivé vplyvy výstavby nových diaľnic. Na výstavbu by totiž stačila menšia plocha, čím by sa ušetrila zemská pôda.
Zastarané smernice
Volanie po prispôsobení stavebných noriem nie je úplne nemiestne. Je totiž pravda, že viaceré smernice, ktoré sa týkajú výstavby miest, existujú už mnoho rokov. Priebežne sa síce zdokonaľujú, no stále majú mnoho medzier – napríklad nezahŕňajú ochranu klímy ako kľúčové kritérium. To sa ale bude musieť zmeniť, keďže Európska únia (EÚ) má za cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Pripomíname, že cestná doprava je jedným z najväčších producentov škodlivých emisií.
„Ochrana klímy ešte nie je kritériom pre získanie zákazky ako najlepšieho uchádzača,“ hovorí Detlef Heck, profesor stavebnej ekonomiky na Technickej univerzite v Grazi.
Peniaze vs. ekológia
No ako to v živote býva, každá minca má dve strany. Dajme tomu, že by stavebníci mohli jedného dňa voziť potrebné materiály v elektrických nákladiakoch. Takýto proces výstavby cestných komunikácií by síce bol ekologickejší, no bol by aj výrazne drahší v porovnaní s tradičnejšími alternatívami.
V tejto otázke teda vzniká akýsi konflikt medzi financiami a environmentálnym myslením. Na jednej strane sa spoločnosti usilujú o to, aby bola ich aktivita maximálne ekologická, na druhej strane sa snažia čo najšetrnejšie a najrozvážnejšie pristupovať ku svojim peniazom. A keďže niektoré ekologické riešenia stoja viac ako tie tradičné, nastáva rozpor a potreba si vybrať.
Neprehliadnite
Zdá sa, že Rakúsko si vybralo. Heck spoločne s jeho tímom totiž podrobil tamojšie stavebné predpisy ráznej revízii.
