Šíri sa príspevok, v ktorom sa píše, že mamografické vyšetrenie je najväčším organizovaným zločinom proti ženám. Prináša tvrdenia, prečo mamografia viac škodí, ako pomáha. Rádiológovia pre agentúru AFP uviedli, že uvedené dôvody buď nesprávne interpretujú dostupné údaje, alebo sú nepravdivé. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Prvým tvrdením je, že 50 až 60 percent pozitívnych výsledkov je v skutočnosti nesprávnych. AFP hľadala vedecké štúdie, ktoré by mohli toto tvrdenie potvrdiť. Našla štúdiu z Kalifornskej univerzity v Davise z roku 2022.
Čo je mamogram a ako funguje?
Mamogram je röntgenový snímok prsníka, ktorý lekári používajú na odhaľovanie príznakov rakoviny prsníka. Falošná pozitivita podľa štúdie nastane, keď je mamogram označený ako abnormálny, ale v prsníku nie je zhubný nádor. V štúdii sa uvádza, že približne 12 percent 2D skríningových mamografických vyšetrení sa posiela na ďalšie vyšetrenie, pričom len 4,4 percenta z týchto prípadov sa končí diagnózou rakoviny.
Profesorka na katedre rádiológie na Univerzite v Britskej Kolumbii Paula Gordonová pre AFP uviedla, že falošne pozitívne výsledky nie sú chybnou diagnózou. „Pojem falošne pozitívny je zavádzajúci. Používa sa vo význame ‚falošný poplach‘, čo znamená, že na skríningovom mamograme sa zistí abnormalita, ktorá si vyžaduje ďalšie vyšetrenie,“ uviedla.
Zuzana Behúnová, rádiologička z diagnostického centra Jessenius v Nitre a externá konzultantka Národného onkologického inštitútu pre mamografický skríning, odhaduje, že približne 20 až 25 percent preventívnych alebo skríningových mamografií na jej pracovisku je následne doplnených o ďalšie vyšetrenie.
Nepríjemné, no extrémne dôležité vyšetrenie
Podľa Národného onkologického inštitútu sa v roku 2021 na Slovensku vykonalo 41 554 mamografií v rámci skríningu rakoviny prsníka, biopsiu vykonali v 686 prípadoch a rakovinu prsníka diagnostikovali u 285 žien.
Ďalším zavádzajúcim tvrdením je, že prsia sú počas mamografie vystavené obrovskej záťaži 10 kPa a veľmi citlivé tkanivo mliečnej žľazy je zároveň bombardované rádioaktívnym žiarením. „Takéto prehnané tvrdenia o škodlivosti kompresie a žiarenia počas mamografie nie sú pravdivé.
Iste, mechanické stláčanie môže byť pre niektoré ženy s citlivejšími prsníkmi nepríjemné, ale trvá niekoľko sekúnd, raz za dva roky. Takže to stojí za ten prínos,“ uviedla Behúnová. Zároveň dodala, že čo sa týka žiarenia, pri moderných mamografoch je veľmi nízke, dá sa porovnať s bežnými röntgenovými vyšetreniami. Podobnú dávku môžeme získať za niekoľko mesiacov z prírodného žiarenia len tým, že žijeme na Zemi.
Nestimuluje rast nádorov
Tretím tvrdením, ktoré nie je podložené žiadnym dôkazom ani zdrojom, je, že mamografia stimuluje rast nádorov a šírenie metastáz. AFP sa nepodarilo nájsť žiadnu štúdiu, ktorá by toto tvrdenie potvrdila. Aj Podľa Gordonovej je toto tvrdenie nepravdivé.
Štvrté tvrdenie sa odvoláva na štúdiu vykonanú na 690 000 záznamoch, ktorá údajne ukázala, že u mnohých zdravých žien sa po mamografickom vyšetrení vyvinula rakovina prsníka. AFP našla štúdiu, ktorá zahŕňala 690 993 žien vo veku 66 až 79 rokov.
Za nepravdivým tvrdením však môže byť jej nesprávna interpretácia, čo pre AFP potvrdil Aleksandar Ivković, rádiológ z diagnostického centra Neo-Mag v srbskom Niši. „Povedzme, že všetci ľudia na svete vypijú denne minimálne po jednom pohári vody a vo svete zomrie 100 000 ľudí. Ak by sme používali rovnakú logiku ako v príspevkoch na sociálnych sieťach, znamenalo by to, že príčinou úmrtí je voda. Ide o nezmyselnú interpretáciu údajov, podľa ktorých bolo mnoho prípadov rakoviny objavených po skríningu. Práve to je však účelom skríningu – včasné odhalenie rakoviny,“ povedal.
Nepravdivé je aj tvrdenie, že Švajčiarsko je prvou krajinou na svete, ktorá zakázala mamografické vyšetrenia. Hovorca švajčiarskeho Spolkového úradu pre verejné zdravie uviedol, že mamografia nie je vo Švajčiarsku v žiadnom prípade zakázaná.
